V poslednom čase akoby sa rozhtrlo vrece s retellingami známych príbehov. Autori sa predháňajú v tom, kto prinesie zaujímavejšiu verziu rozprávok, na ktorých sme vyrastali. Erin A. Craig v tomto zamierila do temnejších, tak trochu hororových vôd. A vôbec to nie je na škodu. Čaká nás príbeh plný napätia, smrti, nečakaných zvratov a na záver šokujúce rozuzlenie. V tejto knihe princezné umierajú a zachrániť sa môžu len ony samy.
Annaleigh žije so sestrami, s otcom a nevlastnou matkou na osamelom panstve Highmoor na ostrove uprostred nepokojných morí. Kedysi bolo sestier dvanásť, dnes sú však veľkolepé sály panstva studené a prázdne, štyri životy nečakane vyhasli. Jedna smrť bola tragickejšia než druhá – choroba, strmhlavý pád, utopenie, pokĺznutie z útesu. Po okolitých dedinách sa šepká, že rodina je prekliata. Annaleigh klebetám neverí, ale zároveň pochybuje, že šlo o náhodné úmrtia. Ostatné sestry sa po nociach vykrádajú zo svojich izieb, aby tancovali na tajných báloch v žiarivých črievičkách a hodvábnych róbach až do úsvitu, a Annaleigh nevie, či sa k nim pridať, alebo im nebezpečné výlety vyhovoriť. Koniec koncov, s kým alebo s čím to vlastne tancujú? Na panstve Highmoore sa deje čosi zvláštne a Annaleigh musí záhadu vyriešiť, kým nepribudnú ďalšie obete. Mohla by byť jednou z nich.
Kniha vychádza
13.07.2021 vo vydavateľstve
IKAR v preklade Michaely Rosovej.
Ukážka z knihy:
Čo znamenal ten nápis na medailóniku? Eulália, nevesta moja premilá?
Nedávalo to zmysel. Sestra mala mnoho nápadníkov, ale žiadny ju nepožiadal o ruku.
Alebo požiadal?
Zamračila som sa a namierila veslá proti vlnám. Napadali mi iba dva dôvody, prečo by nám Eulália nepovedala o snúbencovi.
Buď to bol niekto, koho by jej otecko neschválil...
Alebo niekto, koho nechcela ona.
Moja fantázia po tom rýchlo skočila a ďalej rozvíjala pravdepodobný priebeh osudnej noci. Eulália sa stretla s týmto nápadníkom, odmietla jeho návrhy a povedala, že nikdy nebude jeho. Hádali sa, obaja rozrušení, rozčúlení do nepríčetnosti, až kým ju nesotil z útesu. Hodil medailónik za ňou, ako dôkaz neopätovanej túžby? Predstavila som si, ako sestra padá dolu, ako sa výraz zmätku na jej tvári mení na hrôzu, keď si uvedomí, že nevyviazne živá, že niet návratu, niet možnosti spraviť veci inak. Skríkla, než sa roztrieštila o skaly?
Vlna pleskla o bok loďky a vrátila ma do prítomnosti. Bola to iba domnienka, ale cítila som, že som na správnej ceste.
Smrť mojej sestry nebola nehoda. A nebol to ani výsledok temnej kliatby.
Bola zavraždená.
A ja to dokážem.
