Zahraničnej prekladovej fantastike sa minulý rok darilo omnoho viac než tej pôvodnej domácej. Aj napriek tomu, že žáner science fiction nepatrí k najziskovejším a v porovnaní s fantasy sa celkovo vydáva menej scifi kníh, prišlo na náš trh veľké množstvo skvelých titulov. Konečne sme sa aj v slovenčine dočkali mnohých klasík, čo možno vzhľadom na dopad covidu na knižný trh považovať za zázrak.

Spomedzi všetkých nami prečítaných kníh sme sa snažili vybrať tie, ktoré nás najviac oslovili po kvalitatívnej stránke. Na ich výbere sa podieľala celá redakcia a preto niet divu, že náš zoznam "best of scifi" trocha narástol. Ďalším kritériom okrem kvality bolo vydanie - ak už kniha bola niekoľkokrát v minulosti vydaná, tak ju tu nenájdete. Výnimku tvoria diela vydané v slovenčine, hoci predtým mohli byť už vydané v českom jazyku, ale aj knihy, ktoré mali v minulosti veľmi zlý, či priam nečitateľný preklad a boli v roku 2021 nanovo vydané s novým, neporovnateľne lepším prekladom (Endymionov vzostup, Mona Lisa alebo Kryptonomikon).

Isaac Asimov – Ja, robot ( Lindeni, 2021)

Obrovský dlh, ktorý sa podarilo vyrovnať. Základná a prvá zbierka Isaaca Asimova, pozostávajúca z deviatich poviedok navzájom voľne prepojených do románu. Autor práve v tomto diele definoval slávne tri zákony robotiky a práve tu sa zaoberal následkami i problémami, ktoré z nich môžu plynúť pre robotov i pre ľudskú spoločnosť. Zbierka zo začiatku zlatej éry science fiction (prvá poviedka „Robbie“ vyšla už pred neuveriteľnými 82 rokmi) v dnešnej dobe možno bude pôsobiť trocha úsmevne, no treba si uvedomiť, že práve tieto texty slúžili Asimovovi ako vstupné dvere do sveta robotov, na ktorých následne vystaval celú svoju kariéru. Navyše príbehy majú často filozofický a morálny presah, čo čitateľ často ocení až v neskoršom veku.

William Gibson – Neuromant (Slovart, 2021)

Ďalšia klasika svetovej fantastiky v slovenskom preklade! Tentoraz najslávnejšie (hoci nie prvé) dielo kyberpunku, ktoré celé to kyberšialenstvo spopularizovalo a vytiahlo z undergroundu na svetlo sveta. Gibsonov Neuromant je esenciou kyberhnutia, ako ho poznáme dodnes: neutešená dystopická spoločnosť, noirové prostredie, nadnárodné spoločnosti, kyberimplantáty, nelegálny kliniky, umelé inteligencie, blikajúce neonové nápisy, všadeprítomná sieť a dátoví kovboji, ktorí po nej surfujú. Na pozadí tohto sa odohráva príbeh sieťového hackera Casa, ktorý je po tom, čo podviedol svojich bývalých zamestnávateľov, nútený prijať pracovnú ponuku tajomného Armitaga. Čoskoro sa však stáva obyčajnou bábkou v hre dvoch mocných umelých inteligencií.

Frank Herbert - Božský imperátor Duny ( Premedia, 2021)

Zázraky sa predsa len dejú, a tak si máme konečne možnosť v slovenčine vychutnať už štvrté pokračovanie legendárnej Duny! Frank Herbert sa v románe o božskom imperátorovi znova vrátil na Dunu. Teraz však už nie na púštnu planétu, ale obývateľný svet prekypujúci zeleňou a vodou. Svet, ktorý drží pevne vo svojej moci Muad’dibov syn, takmer nesmrteľný Leto II. Tyran, ktorý už celé miléniá ani vzdialene nepripomína človeka, vládne známemu vesmíru železnou rukou a pomaly pripravuje ľudstvo na najhoršie. Herbert sa v štvrtej časti série znova dostal na vrchol svojho tvorivého písania a predkladá nám vesmír plný filozofie, intríg, manipulácií a plánov v plánoch iných plánov. Podľa mnohých je Božský imperátor Duny druhou najlepšou kniha celej série, podľa iných dokonca ešte lepšou než pôvodná Duna. V každom prípade nesmie chýbať na poličke žiadneho pravoverného fanúšika science fiction!

Stanislaw Lem – Solaris ( Ikar, 2021)

Asi najznámejšie dielo poľského autora Stanislawa Lema vyšlo prvýkrát po slovensky v roku 1964 vo vydavateľstve Osveta. Odvtedy ubehlo mnoho vody a po viacerých českých vydaniach sme sa konečne dočkali aj nového, slovenského prekladu, tentoraz z vydavateľstva Ikar. Román, ktorý sa jednoznačne radí k filozofickým dielam, popisuje snahu o komunikáciu medzi ľudskou posádkou na vesmírnej stanici a obrovským živým oceánom pokrývajúcim povrch planéty pod ňou. Knihe, ktorá patrí k tomu absolútne najlepšiemu, čo na poli fantastiky vzniklo, isto dopomohol k popularite aj Tarkovského film z roku 1972 i neskorší snímok z roku 2002.

Neal Asher - Voják ( Polaris, 2021)

Prvá časť novej trilógie zo sveta Rádu. Tajomní Džaini, najmocnejšia známa mimozemská civilizácia, ktorú vyhladila ich vlastná technológia, je mŕtva už celé eóny. Na pozadí napätého vzťahu medzi dvoma mocnými susedmi, Rádom a Pradorským kráľovstvom, dôjde k objavu tajomného akrečného disku, ktorý môže obsahovať džainskú technológiu. Oba rivali poznajú jej ničivú moc, dokážu sa však dohodnúť, ako s ňou naložiť? A čo samotní Džaini? Čo ak správy o ich zničení nie sú tak úplne pravdivé? Nový román kráča v stopách najlepších Asherových kníh a vypĺňa medzery v jeho barokovo poňatom vesmíre. Už teraz sa tešíme na pokračovanie.

Laurent Binet - Civilizace ( Argo, 2021)

Históriu objavenia Ameriky a jej následnú conquistu Španielmi poznáme všetci. Ako by to ale asi vyzeralo, keby sa v polovici 16. storočia v Európe, oslabenej inkvizíciou, reformami i tureckými vojnami vylodili Inkovia na čele s ich vládcom Atahualpom? Asi tak nejako znie premisa skvelej alternatívnej histórie z pera francúzskeho autora Laurenta Bineta. Autor výborne narába s dobovými reáliami a predstavuje nám obdobie náboženských a politických nepokojov, v ktorom Inkovia podnikajú vlastné vojenské ťaženie naprieč Európou a rozvracajú impérium Karola V. Habsburgského tak, ako sa to v našej realite dialo Inkom. Kniha je rozdelená do štyroch menších, uzavretých príbehov, ktoré v rôznych časových obdobiach (od vikingskej éry až po renesanciu) ukazujú život ľudí na pozadí odlišného chodu dejín.

Octavia Butler - Podobenství o rozsévači ( Argo, 2021)

Píše sa rok 2025 a svet sa rúti do záhuby. Vojna, gangy, drogy, choroby, akútny nedostatok vody… Každodenný život sa mení na boj. Presne v takom svete vyrastá Lauren Olamina, dcéra kazateľa z predmestia L.A. A aby to nebolo málo, trpí hyperempatiou, chorobou, pri ktorej fyzicky cíti bolesť ľudí okolo seba. Octavia Butler vo svojom románe Podobenství o rozsévači vytvorila desivú dystopiu. Hrdinami putujúcimi zničenou krajinou ale nie sú nebojácni a záhadní ostrostrelci v čiernych plášťoch, ale obyčajní ľudia. Autorka sa príliš nezaoberá tým, čo krízu spustilo, ale skôr jej dôsledkami. Brutalita, rozklad verejného poriadku, ale aj naivná pasivita a ignorovanie očividného. Reakcia ľudí na ťažké časy v Podobenství sa zdá povedomá, až z nej mrazí.

Liou Cixin - Toulavá Země ( Host, 2021)

V poslednej dobe už aj domáce publikum spoznáva ázijských, resp. ázijsko-amerických autorov science fiction. K známym menám ako Ted Chiang, či Ken Liu sa už dávnejšie svojou trilógiou Vzpomínka na Zemi pridal aj Liou Cch‘-Sin. Teraz máme možnosť zoznámiť sa s jeho kratšími prácami zahrnutými v zbierke Túlavá Zem. Dovedna desať poviedok z rôznych období autorovej kariéry osciluje od vyslovene hard scifi tém ako napríklad prebudovanie celej planéty na gigantickú vesmírnu loď (titulná Toulavá Země, sfilmovaná v roku 2019 pod názvom The Wandering Earth), až po filozofické texty s humanistickým presahom (Vejminek boží). Odporúčame najmä fanúšikom technologicky zameranej fantastiky.

William Gibson - Hardcore Mona Lisa ( Laser, 2021)

Doslova po desaťročiach sme sa konečne dočkali kvalitného prekladu záverečnej časti trilógie Sprawl, ktorej prvý diel, Neuromancer, napísal William Gibson v roku 1984. A hoci, ako sa to bežne stáva, preklad Mona Lisy už existoval v podobe Zběsilé jízdy z vydavateľstva Návrat, patril k tým nepodarenejším. Vďaka vydavateľstvu Laser a prekladateľovi Pavlovi Bakičovi sa konečne môžeme naplno ponoriť do kyberpunkového sveta budúcnosti, znova budeme s hlavnou postavou, mladučkou Monou, surfovať na vlnách virtuálneho priestoru, zapletieme sa s japonskou Yakuzou, staneme sa bábkami vo vysokej konšpiračnej hre a dokonca stretneme aj niektoré postavy z predchádzajúcich dvoch kníh Neuromancer a Count Zero. Povinnosť pre fanúšikov kyberpunku!

Peter F. Hamilton - Prázdnota: Sny a Prázdnota: Čas ( Planeta 9, 2021)

Planeta 9 pokračuje vo vydávaní Petra F. Hamiltona, do ktorého vesmíru o Spoločenstve sa vracia s novou sériou Prázdnota. Od vojny medzi Spoločenstvom a Dokonalými ubehlo 1500 rokov. Ľudstvo a jeho spojenci znova zažívajú zlatý vek expanzie, no narážajú na tajomnú Prázdnotu v srdci galaxie, požierajúcu všetko, čo jej stojí v ceste. Podarí sa hrdinom zabrániť najhoršiemu a odhaliť jej podstatu predtým, ako skupina bláznov prebudia hrozivé sily Prázdnoty? Hamiltonove príbehy patria medzi plnotučné vesmírne opery plné pokročilej technológie, úžasných vesmírnych lodí, zvláštnych mimozemšťanov, tajuplných artefaktov a mocných protivníkov. Jeho poviedka Sonnie's Edge bola sfilmovaná v scifi antológii Love, Death + Robots.

Mary Robinette Kowal - Počítání hvězd ( Fobos, 2021)

Začiatkom päťdesiatych rokov dopadne na Zem obrovský meteorit a narobí paseku. Zmizne časť USA a spolu s tým dôjde k výrazným klimatickým zmenám, čo čoskoro urobí život na Zemi veľmi náročným. Paradoxne práve to spôsobí zjednotenie štátov s cieľom čo najskoršej kolonizácie Slnečnej sústavy. Na pozadí týchto udalostí sa odohráva príbeh matematičky Elmy York, ktorá túži byť astronautkou. Píšu sa však päťdesiate roky a v dobe rasizmu, sexizmu a spoločenských predsudkov je cesta na vrchol veľmi náročná. Alternatívna história z postapo prostredia o dobývaní vesmíru, za ktorú autorka získala v roku 2019 cenu Hugo.

Arkady Martine - Vzpomínka zvaná říše ( Host, 2021)

Space opery nie je nikdy dosť. O to viac, ak sa odohráva na imperiálnom dvore inšpirovaným Byzantskou ríšou a predkolumbijskou civilizáciou. Detektívny príbeh, kde vyslankyňa malej ťažobnej stanice Mahit Dzmare pátra po vrahovi svojho predchodcu, je plný politiky, diplomacie, dvorných intríg i balansovania na hrane noža. Čas sa kráti a dvor Teixkalánskej ríše, zmietaný rôznymi škandálmi, je vražedné miesto. A ďalšou obeťou môže byť pokojne práve ona. To všetko na pozadí vládnej krízy, hroziacej občianskej vojny a anexiou spomínanej ťažobnej stanice omnoho silnejším susedom. Skvelá prvotina, ktorá sa v roku 2020 získala cenu Hugo za najlepší román.

Tamsyn Muir - Gideon Devátá ( Host, 2021)

Jedna z najzaujímavejších kníh tohto roku, ktorá v sebe mieša absolútne rozdielne prvky scifi a fantasy. Na jednej strane vesmírne lode, hypermoderné technológie i galaktiické impérium, na strane druhej nekromanti, oživené mŕtvoly i tajomné rituály. Do toho všetkého špionáž, dvorné intrigy a šerm, navyše prešpikované jemnou romantikou s náznakom YA. Románová prvotina Tamsyn Muir prekvapila mnohých a dostala sa do úzkych nominácií na cenu Hugo i Nebula za rok 2020. Nejde pritom o žiadny krvavý masaker, skôr prekvapivo o rozvážnejšie ladený príbeh s detektívnou líniou, v ktorom hlavná postava bojuje o všetko: buď v šermiarskom turnaji vyhrá a stane sa nesmrteľnou nekromantkou, služobníčkou Znovuzrodenia, alebo zlyhá a vyhynie celý jej rod.

Jóko Ogawa - Ostrov bez pamäti/Ostrov ztracených vzpomínek ( Lindeni, 2021 a Leda, 2021)

Japonská antiutópia po vzoru 1984. Kdesi na tajomnom ostrove v japonskom súostroví ovládanom diktatúrou žijú ľudia bez pamäti. Ba čo viac, každý deň tam miznú veci. Ak zmizne nejaké vec, zmiznú aj slová, ktoré ju popisovali, spomienky na ňu, emócie a asociácie, ktoré vyvoláva. Napokon sa samotná spomienka o jej existencii vytratí a obyvatelia ostrova ani len netušia, že vôbec existovala. To nahráva tamojšiemu diktátorskému režimu. Avšak niektorí ľudia nezabudnú a stávajú sa tak živými pripomienkami na niečo, čo už neexistuje. Práve po týchto pátra tajná polícia. Kniha popisuje snahu mladej autorky ochrániť svojho vydavateľa, ktorý si pamätá veci, na aké ostatní už zabudli. Kniha s dusnou atmosférou strachu predstavuje pre domácich čitateľov trocha exotický, moderný a vysoko aktuálny dystopický román, z ktorého behá mráz po chrbte.

Robert Silverberg - To nejlepší ze Silverberga ( Laser, 2021)

Robert Silverberg je jedným z posledných žijúcich skutočných gigantov science fiction. Možno čosi ako Yoda medzi autormi fantastiky, a to dokonca vrátane titulu Veľmajster. Za svoju vyše šesťdesiatročnú kariéru napísal stovky poviedok uverejnených vo vyše troch desiatkach zbierkach a mnohých magazínoch. Bolo teda len otázkou času, kedy sa objaví epická prierezová zbierka mapujúca jeho tvorbu. O to väčšie prekvapenie bolo, že sa objavila aj v preklade. Čitateľ tak dostáva do rúk nádhernú knihu s takmer sedemsto stranami s celou päťdesiatkou poviedok, z ktorých mnohé získali rôzne ocenenie a navždy sa zapísali do análov fantastiky.

Dan Simmons – Endymionův vzestup ( Argo, 2021)

Štvrtý diel Simmonsovho Opus Magnum tu už v minulosti raz vyšiel vo vydavateľstve Perseus. Išlo však o tak zle preložený paškvil, že kniha, akokoľvek kvalitná, stála na hrane čitateľnosti. Preto sme akisto všetci uvítali aktivitu vydavateľstva Argo, ktoré postupne prinieslo úplné nové vydanie všetkých štyroch Spevov Hyperionu. Endymionův vzestup sériu uzatvára, a tak sa môžeme tešiť na epický záver, rozuzlenie tajomstiev obopínajúce mladú Aeneu, jej spoločníka Raula Endymiona, starého básnika Martina Silenusa i tajomného Shrike, ktorý Aeneu chráni. V novom vydaní tak veľkolepo vyvrcholí spletitý mnohogeneračný boj o ľudskú slobodu, myseľ i dušu, ktorý započal pred eónmi na vzdialenej planéte menom Hyperion.

Neal Stephenson - Kryptonomikon ( Argo, 2021)

Ďalší nový preklad v našej "best of" patrí knihe stojacej tak troška mimo hlavný science fiction prúd a spadajúcej skôr medzi utajenú či alternatívnu históriu. Kryptonomikon je slušná buxa o vyše tisíc strán, ktorá v dvoch časových rovinách skúma prepojenie tajných služieb, nemeckého kódu Enigma z druhej svetovej vojny a počítačových hackerov dvadsiateho storočia, ktorí sa snažia vytvoriť akýsi dátový azyl. Kniha možno bude pre niekoho patriť medzi tie hutnejšie diela, nakoľko je plná špionáže, konšpiračných teórií, matematiky i kryptografie, avšak je zároveň korenená Stephensonovým humorom, ktorý ju tak trochu odľahčuje. Na konci však bude čitateľ odvďačený skvelým príbehom a nevšedným zážitkom.

Walter Tevis - Muž, který spadl na Zemi ( Argo, 2021)

Hoci je Tevis u nás známy najmä vďaka dystopickému románu Zpev drozda a skvelému seriálu The Queen’s Gambit, ktorý vznikol na základe rovnomennej literárnej predlohy, v tomto roku mu v českom preklade vyšla iná, nemej zaujímavá kniha. Ide o príbeh o mimozemšťanovi Thomasovi Newtonovi, ktorý je vyslaný na Zem s misiou skonštruovať vesmírnu loď a dopraviť posledných pár preživších jeho druhu na Zem. Príbeh je napísaný veľmi citlivo s odkazom na krutú podstatu ľudstva v porovnaní s krehkým Thomasom, ktorý síce všetkých prevyšuje po hyperinteligenčnej stránke, avšak je úplne bezbranný voči ľudskému zlu a zaslepenosti. Kniha, ktorá už v slovenskom preklade vyšla v rámci antológie Planéta exilu (Smena, 1988), bola v roku 1976 sfilmovaná s Davidom Bowiem v hlavnej roli.

Andy Weir - Spasitel ( Laser, 2021)

Kdesi na palube vesmírnej lode sa prebudú Ryland Grace, jediný preživší tajomnej misie. Problémom však je, že Ryland má amnéziu, a tak ani len netuší, kam mieri a čo za misiu to je. Ako sa mu však postupne spomienky vracajú, zisťuje pravdu o misii, ktorá má zachrániť ľudstvo. Nová a skvelá hard scifi od autora Marťana sa možno tvári ako tie typy kníh s bombastickými reklamnými sloganmi, čo vás napokon sklamú slabým dejom, no opak je pravdou. Autor nič nenecháva na náhode a presne ťahá čitateľa za nos stránkami (hoci sem-tam i falošným smerom) a aj vďaka suchému humoru ostane po prečítaní veľmi príjemný pocit zo scifíčka akoby vystrihnutom zo zlatej éry science fiction. PS: Slovenský preklad sa chystá začiatkom roku 2022.