Autor Vojtěch Matocha zasadil sedemdielny komiksový príbeh do vlastného sveta Prašiny, ktorú možno niektorí z vás budú poznať z rovnomenných kníh. Knihy mám doma, no ešte stále čakajú na čítanie. (Shame on me.) Napriek tomu ma zaujala kresba a aj samotný svet Prašiny, susedstva v Prahe, v ktorom z nejasných dôvodov nefunguje elektrina, je ozaj výnimočný. A tak som s nadšením siahol po komiksoch.
Hlavným hrdinom a rozprávačom je násťročný Vašek, ktorý sa po smrti matky do Prašiny z vidieka presťahoval len nedávno. Vypomáha síce svojmu strýkovi, ktorý je veliteľom polície pre túto oblasť, ale vzhľadom na atmosféru v Prašine sa tu necíti chcený. Od udalostí v knižnej trilógii prešli dva roky. Vtedy sa v Prašine sa obnovila elektrická energia. Postupne do nej začal prenikať moderný život, fungujú tu mobilné telefóny, o domy sa začínajú zaujímať ich pôvodní majitelia, developeri lobujú za vznik obchodných centier a parkovísk.
Genius loci sa stráca a obyvateľstvo Prašiny sa smutno prizerá zániku ich spôsobu života.
Keď odrazu v novom obchodnom centre Východní bašta vypadne elektrina, v temnote sa zjavuje tajomná postava v plášti s klobúkom, krysou na pleci a lampášom v ruke. Zdvihne ruku a lampáš následne padá na jeden z obchodov na prízemí. Olej vzbĺkne. Krámik začína horieť, prepukne panika. Obchodné centrum je v plamennom chaose. Prípad na stôl dostáva Vaškov strýko a na podpaľača začína poľovať špeciálna jednotka vedená Cihlářovou, nekompromisnou ambicióznou veliteľkou. O Vaška, ktorý bol pritom, sa ale nikto nezaujíma, a tak začína tajomného podpaľača stopovať na vlastnú päsť.
Príbeh sa vyvíja lineárne. Vašek postupne odkrýva tajomstvá Prašiny, stretáva jej rôznorodé obyvateľstvo, zbližuje sa s jej atmosférou a začína chápať jej problémy. Jednotlivé časti na seba plynule nadväzujú. Výnimkou je čiastočne 5. diel komiksovej série. Vzhľadom na to, že sa v ňom objavujú osoby, prostredie a artefakty, ktoré inak nemajú žiadne prepojenie s príbehom v komikse, predpokladám, že ide skôr o fan service pre čitateľstvo kníh. Je to možno iritujúce, na druhej strane to môže ľudí naviesť prečítať si pôvodnú trilógiu.
Vojtěch Matocha pomocou retrospektív obyvateľov Prašiny a vnútorných monológov hlavného hrdinu veľmi umne vykresľuje
chúlostivú atmosféru, v ktorej sa mestská štvrť nachádza. Strata identity presakuje zo strán komiksu a čitateľa intenzívne vťahuje do citovo
komplikovaného reliéfu nielen jednotlivých osobností – či sa už jedná o Vaška, jeho domácu, u ktorej si prenajíma izbu v podkroví, Vaškovho strýca alebo farára z Prašiny – ale aj súvislostí vzťahov medzi nimi a miestom ako takým. Evidentný zásah do štvrte búraním budov je zároveň
dekonštrukciou ľudských životov v nej. Rozpor medzi konštruovaným poriadkom – zosobneným úradmi a zákonmi – a historicky organickým fungovaním tohto miesta postaveným na zvykoch a prirodzených skúsenostiach je hlavným motívom tejto série. Čo prichádza, je občiansky nepokoj vo forme tajomného podpaľača a odkazu v podobe kriedového panáčika, ktorého na mieste zločinu zanecháva. Podprahovo cítiť inšpiráciu či odkaz na klasiku
V for Vendetta.
Pri prvom vyvrcholení a neočakávanom zlome v 4. diele mi zhrozením padla sánka. (Čakal som asi viac detský komiks.) Pointa na samom konci príbehu avšak prináša tie pravé zimomriavky a zároveň smútok, ktorý vás zasiahne priamo do srdca – a to aj napriek tomu, že som ju odhadol už na začiatku príbehu. (Len prišla inou formou, ako som očakával.) Pred autorom skladám klobúk, že sa rozhodol pre tento pravý hák do môjho žalúdka, no zároveň veľmi prirodzené riešenie. Prašina a jej osud sa tak stávajú uveriteľnými, postavy naberajú na ešte silnejších kontúrach. Pocit osudovej straty, ktorú komiks prináša, je zároveň kúskom temnej nádeje, lebo niekedy sa aj za tmu oplatí bojovať.
Musím pochváliť vysoko kvalitnú grafickú realizáciu komiksu. Zemité farby sa stávajú súčasťou atmosferického vykreslenia situácií, postavy sa prirodzene pohybujú, ich tváre zrkadlia správne ich vnútorný pocitový svet. Štýl kresby Karla Osohu pripomína staré ABC-čkové komiksy, je návratom do čias Rýchlych šípov. Nostalgicky si pritom povzdychnete. Retrospektívy sú pekne vykreslené v zaoblených paneloch, čím sa jasne odlišujú od aktuálneho diania. Bubliny rozprávača/ov majú zasa podfarbenie ich farbou, takže ľahko rozoznáte, kto práve hovorí, hoci sa nenachádza v paneli. Na niektorých miestach by som si možno prial trochu výraznejší lettering, ktorý by jasnejšie znázornil citové rozpoloženie postáv (napr. hrubým alebo väčším písmom). Trochu ma tiež irituje zmena tlačiarenského papiera v poslednom 7. čísle komiksu, ale to je možno len moje zberateľské OCD. Chápem, že možno vzhľadom presilenia tlačiarní sa jednalo o jedinú možnosť, ako nepreťahovať vydanie série ešte viac, keďže už teraz mala sklz dva mesiace voči pôvodnému plánu, popr. ako stlačiť náklady nadol.
Kriedový panáčik je vynikajúca krátka komiksová séria. Vo mne zanechala ozaj silný pocit, ktorý doprajem aj ďalším čitateľom a čitateľkám. Neviem, či je plánované aj súborové vydanie, ale ako vydavateľ by som s ním neváhal.
P.S. Na konci posledného dielu je avízo, že ďalšia krátka trodielna séria príde v marci, takže s Prašinou sa ešte nelúčime. Výmena tímu ilustrátorov bude možno trochu bolieť, lebo Karel Osoha je perfektný, ale ponúkne čerstvú kreatívnu perspektívu na nahliadnutie do tajov tohto sveta. Ja sa na ňu už teším!
Hodnotenie: 90%
Vojtěch Matocha – Prašina: Kŕídový panáček
Žáner: urbánna mystery
Vydavateľstvo: Paseka
Rok vydania: 2022-2023
Vydanie: prvé
Jazyk: český
Väzba: zošit
Počet strán: 7 x 24 strán
ISBN: 978-80-7637-261-0
Odkazy: