Mia prišla o matku, ktorá sa predávkovala liekmi. S otcom sa odcudzili, tak sa teraz snaží zistiť, kam vlastne patrí, a vyrovnať sa so smrťou blízkeho človeka. Spoločne s kamarátmi odhalí, ako pomocou tajomného artefaktu (zabalzamovanej ruky) vyvolávať duchov. Rozhodne sa to skúsiť a požičať jednému z nich svoje telo na deväťdesiat sekúnd. Ak by totiž stanovený čas prešvihla, duch nebude chcieť odísť. Počas jej experimentu však nastane problém a všetko sa nenávratne zmení.

Hovor so mnou! mal prvé premietanie v Adelaide a svetovú premiéru zažil už v januári na slávnom festivale Sundance, no do kín oficiálne vstúpil až 27. júla. K nám na Slovensko prichádza práve teraz. Pre bratské režisérske duo Danny Philippou a Michael Philippou ide o absolútny debut, čo sa týka celovečerných filmov, a je treba hneď na začiatku povedať, že rozhodne vydarený.

Film mal rozpočet štyri a pol milióna austrálskych dolárov, čo je pri dnešných cenách alternatíva toho, ako keby ste si ho objednali cez Wish, ale na plátne si to bežný divák vôbec nevšimne. Filmárom sa podarilo natočiť dielo, ktoré pôsobí oveľa drahšie a po vizuálnej stránke výrazne nezaostáva za priemernou hollywoodskou produkciou. Navyše na stvárnenie duchov filmári využívajú masky, nie CGI, a počas deja na vás vyskočí hneď niekoľko poctivých praktických efektov. Všetky vyzerajú vierohodne a pre hororového fanúšika ako ja, teda odchovaného na majstrovských dielach Toma Saviniho, sú rozhodne pridanou hodnotou. Okrem toho, na skúmanie kvality obrazu sa popri deji zrejme vôbec nebudete sústrediť, pretože film je vďaka kombinácii zopár kľúčových faktorov schopný so šikovnosťou Davida Copperfielda uchmatnúť vašu pozornosť a nasmerovať ju tam, kam to potrebuje. Scenár umne pracuje s foreshadowingom a na začiatku podsúva scény, ktoré využíva pred koncom ako gradáciu, či na demonštrovanie vývoja hlavnej postavy (napríklad zrazený klokan).

Je však potrebné poukázať aj na slabiny. Hovor so mnou! chce byť horor s presahom, nie iba prvoplánovou duchárčinou. Nakoľko sa zámer podarilo bratom Philippoucom zrealizovať, je však diskutabilné. Dej sa okrem nadprirodzeného aspektu opiera o niekoľko charakterových zápletiek, cez ktoré ponúka pohľad na problémy začlenenia sa do spoločnosti, vyrovnania sa s traumou zo smrti blízkej osoby či, v prenesenom význame, závislostí.

V prvom rade sledujeme príbeh optikou hlavnej postavy, ktorá prišla o matku, upadla do depresie a márne sa snaží nájsť si miesto medzi rovesníkmi. Tento charakterový oblúk je však uťatý hneď na začiatku, keďže je akceptovaná do skupiny vďaka tomu, že sa odváži podstúpiť rituál s rukou. A hoci sa tejto načrtnutej arche film v závere predsa ešte nepriamo venuje, pôsobí to skôr náhodne, preto ustupuje do pozadia a prenecháva miesto novej zápletke. Miu pripútajú k stoličke, zapália sviečku, potom musí chytiť zabalzamovanú ruku a vysloviť názov filmu. Keď duch príde, stačí ho vpustiť dnu a na deväťdesiat sekúnd si dopriať poriadny trip, aký nezaručí ani tá najlepšia droga.

Čo sa stane, keď sa tínedžerom vymkne neviazaná zábava spod kontroly a oheň, s ktorým sa zahrávajú, začne byť príliš horúci? To máme možnosť pozorovať najprv, keď Mia prešvihne limit deväťdesiatich sekúnd, a potom opäť, keď Riley náhodou vyvolá naozaj neočakávaného ducha (ktorého zrejme očakávať budete). Vojde doňho však niečo úplne iné a už ho to nebude chcieť pustiť. Tu vidíme asi najsilnejšiu scénu príbehu. Miu navyše ďalej máta jej minulosť a postupne odhaľuje okolnosti matkinho úmrtia.

Je nutné poznamenať, že ťažké témy, ktoré snímka vykresľuje, sú popretkávané aj humorom. A napriek tomu, že nie som fanúšikom tejto kombinácie, keďže vtip často dokáže zabiť vybudované napätie (pozerám sa na teba, Mníška), Hovor so mnou! využíva komické a odľahčené scény umne, ako akési ticho pred búrkou, a umocňuje tak kontrast medzi tým, keď sa postavy zabávajú, a tým, kedy sa strhne naozajstná hrôza, čo má na diváka žiadaný efekt. Táto juxtapozícia si vyžaduje naozajstný cit pre atmosféru a zvládnuté rozprávačské i filmárske umenie.

Ako veľmi vám budú postavy sympatické, si nedovolím odhadnúť. Mne až tak nesadli, takže som sa úplne nedokázal vcítiť do podľa mňa príliš okato podsúvaných emocionálnych momentov. Na pozadí nadprirodzeného hororu je totiž tento film hlavne rodinnou drámou o tom, kto vlastne rodina je, a čo všetko je niekedy kvôli nej potrebné obetovať.

Záver: Či sa režisérom podarilo vytvoriť horor s presahom, je prinajmenšom diskutabilné. Film by zrejme bez hlavnej hororovej línie neobstál, ale včlenenie prvkov (hoci nie úplne preskúmaných) rodinnej drámy, nástrah závislosti a traumy ho ukotvuje v realistickom svete, do ktorého nadprirodzený, hororový prvok iba vstupuje. To podľa môjho názoru pomáha strašidelným úsekom vyniknúť. Našťastie, Hovor so mnou! je hororom, takže ho musíme posudzovať podľa kritérií daného žánru, a ako horor rozhodne funguje na výbornú, hoci práve nesrší originalitou. Je jedným z mála duchárskych príbehov, ktoré za posledné obdobie dokážu divákovi zvýšiť tep. A nie iba nelogickosťou konania postáv...

Hodnotenie: 80%

Žáner: Horor

Krajina pôvodu: Austrália,

Rok: 2022

Stopáž: 94 min

Réžia: Danny Philippou, Michael Philippou

Scenár: Danny Philippou, Bill Hinzman

Produkcia: Kristina Ceyton, Samantha Jennings

Kamera: Aaron McLisky

Hudba: Cornel Wilczek

Hrajú: Sophie Wilde, Alexandra Jensen, Joe Bird, Miranda Otto, Otis Dhanji, Zoe Terakes, Chris Alosio, Marcus Johnson, Jodie Dry