Veľký Tvorca (aka JMS aka Joe Michael Straczynski) sa s divákom nehrá a ideme rovno do tuhého bez žiadnych okolkov, predstavovaní jednotlivých postáv či priestorov. Sorry, prechádzka po Zocale bude niekedy v budúcnosti (tzn. nebude). Na centaurskú poľnohospodársku kolóniu je bez provokácie zaútočené. Jej obrana ľahko prekonaná.

Ani centaurská vláda spočiatku netuší, kto je agresorom a Londo Mollari je – právoplatne – rozhorčený, že si niekto dovolil zakusnúť do tigra galaxie. Centaurovia sú ale totálne lemry, lebo ak vie útočníka vyhútať jeden odložený veľvyslanec na Babylone 5 s pomocou „stop, zväčšiť“ na zázname z útoku, tak to ten tiger je skôr vypĺznutá mačička.

G‘Kar mu na to v snahe o zmier ponúkne spoo šalátom (yeah, sure, všetci predsa vieme, že čerstvé spoo Centaurovia neznášajú). A keď si skočia po krku, tak všetci vyroníme slzičku, pretože takto sa začína tá najväčšia bromance vesmíru.

Všetko nakoniec zachraňuje náš hrdinský el capitan, ktorý je vynikajúci vojenský taktik a spolu s letkou z Babylonu 5 sa mu podarí odohnať pirátov od lode transportujúcej utečencov (ste ani netušili, koľko aktuálnych tém v jednej časti môže byť, čo?)

Pomlčíme ale o jeho samovražedných sklonoch, za ktoré samozrejme môže tá škaredá minbrijsko-zemská vojna a jeho PTSD – že mu vôbec niekto po tom dovolil naďalej slúžiť? Asi prešiel všetky potrebné testy.

Nakoniec sa teda všetko vracia do starých koľají – Narna sa musí vzdať Rageshu 3 a Cenautovia si môžu lízať jazvy na reputácii. (S Krymom Ukrajina žiaľ toľko šťastia nemala.)

Napriek silnej divadelnosti celej časti sa herci aj predsa len trochu pohybujú po javisku, teda setoch. Najmä Peter Jurasik (Londo) tu má krásny priestor zahviezdiť a ukázať nielen ranenú (ňuňu), ale aj silne násilnú stránku (piú, piú) stránku svojho hereckého repertoáru.

Okrem neho sa v krátkych momentoch zaskveje aj Andreas Katsulas (G‘Kar), ktorý vie prepnúť medzi polohami hlasu a emocionálnymi stavmi tak intenzívne, že ste z toho na kašu.

Pozemská veliteľská družina je nemastná-neslaná. Jediný moment má na konci epizódy Claudia Christian (Susan Ivanovová), ktorá si k Talii, ktorú celý čas držala od tela, otvorí srdce. (Toto bude láska, hovorím vám!)

Au. Pre mladšie ročníky a začiatočníkov seriálu budú najväčším problémom asi vesmírne scény. Vyzerajú ako z prehistorickej hry na Amige a nebudeme chodiť dlho okolo kaše – je to tak, pretože na Amigách boli vtedy aj vytvárané.

Ak si ale uvedomíme, že sa v tom čase jednalo o neskutočný pokrok, pretože buď ste boli ILM a mali ste hardvér za milióny alebo ste ešte vyrábali skutočné modely a na šnúrkach ich vodili po miestnosti, je jasné, že toto bol prvý krok k jasnej budúcnosti a ako taký si zaslúži nielen gúľanie očami ale aj tichý moment úžasu.

Ak som na začiatku spomínal, že sa jedná o prorockú časť, je to tvrdenie na mieste. Všetky osoby tu majú malé záblesky možnej budúcnosti – či sa už jedná o terminálny vzťah medzi G‘Karom a Londom, ktorí podľa Londovho jasnozrivého sna ukončia svoje osudy o 20 rokov v budúcnosti vzájomným uhrdúsením, Koshova poznámka, že Narni a Centaurovia sú umierajúce národy; náznak hodnôt PSI Corps v poznámka Susan k Talii, že zatiaľ nevie, či to, že si svoj osud telepatky neuvedomuje je dobré alebo zlé alebo jej politický postoj, keď v prezidentských voľbách volila Marie Crane namiesto Santiaga, ktorého program bol postavený na posilnení ľudskej kultúry voči mimozemským vplyvom (hm… aj toho tu dnes máme dosť – na Slovensku či v USA).

Celkovo sa jedná hoci o trochu rozbiehaciu, no veľmi dôležitú časť celého seriálu, bez ktorej by mnohé náznaky nemali začiatok. Za túto časť hlasuje 6 členov Šedého koncilu z 9tich.