Kto by nepoznal meno jedného z najslávnejších spisovateľov, ktorý napísal jednu z najslávnejších kníh v histórii? Ale je to pravá sláva? Pretože hneď jedným dychom dodávam, že takáto sláva je dvojtvárna a veľa svojmu spisovateľovi neprinesie. Aspoň nie počas jeho života. A načo mu je potom? Navyše, keď sa nechal náš spisovateľ spopolniť... takto sa nemôže stať ani upírom a trochu si toho záhrobného uznania vychutnať...

Ako som už napísal pri recenzii povestného Draculu, Bram Stoker je (nie je, ale... vlastne je!) autorom jednej knihy. Čo tým konkrétne myslím? Toto musím upresniť, pretože toho napísal pomerne dosť, ale väčšina ľudí, drvivá, skutočne drvivá väčšina čitateľov, o jeho iných dielach, než je legendárny upírsky román, ani len nepočula, nieto ešte, že by ich čítala... Ak napíšete niečo tak výrazné, dačo tak ikonické, môžete počítať s tým, že sa vám už nepodarí prekonať, hoci sa o to i zúrivo snažíte a všetky vaše práce, ktoré napíšete po svojom opus magnum, nehovoriac o tých, čo boli napísané pred ním, jednoducho ostanú v tieni. A pravdepodobne ostanete v tieni vlastného diela i vy, ako autor. Stanete sa do veľkej miery obeťou vlastného úspechu. O to viac tragicky pôsobí fakt, že skutočný úspech, skutočná sláva sa dostaví až posmrtne... Ale to sa v umení, a literatúra je zvlášť okatým príkladom, stáva a hlavne stávalo mimoriadne frekventovane. Ironicky až sarkasticky (múzy majú divný zmysel pre humor a nepekne si vedia vystreliť zo svojich zverencov) potom vyznieva to, že Stoker veľmi túžil preraziť, byť naozaj uznávaným a obľúbeným spisovateľom. Napokon sa síce vytúžená sláva dostavila, ale, ehm, akosi neskoro...

Svetská sláva, poľná tráva, tak znie to príslovie. Metafory odložme bokom vo chvíli, keď sa slová stanú skutočnosťou. Čo tam po ľudovej múdrosti, keď sa vám naozaj tá tráva klenie nad hrobom?!

Nuž, nie celkom... nakoniec autor predsa len dosiahol svoj cieľ. Spätne sa aj ostatné jeho diela znovu vydávajú, je čítaný, a medzi čitateľmi sa objavuje záujem i o jeho osobu. Chcú sa niečo bližšie dozvedieť o literátovi, ktorý stvoril najznámejší horor v dejinách literatúry! Vznikajú životopisy a ľudí začína zaujímať Bram Stoker jednoducho ako... človek.

A na dôvažok: jeho meno trávou nikdy nezarastie – veď som už spomínal, že je spopolnený (a urna je uložená v interiéri). Preto sa vykašlime na insitné múdra, i akokoľvek múdre, a pozrime sa bližšie na osobnosť niekoho, o kom môžeme pravdivo vyhlásiť, že vďaka celosvetovo slávnej knihe, ktorá do populárnej kultúry vniesla jednu z jej ikon: postavu grófa Draculu, čo určil podobu upíra na sto rokov dopredu (minimálne), je jej autor skutočne nesmrteľný. Nechcem rovno použiť termín nemŕtvy :)

Abraham "Bram" Stoker (1847 – 1912) sa svojim rodičom narodil ako tretie zo siedmych detí v meste Clontarf, ktoré sa nachádza na severe Írska. Živé dieťa bolo v skorom veku pre záhadnú chorobu ale prakticky na niekoľko rokov upútané na ložko. Zdravotne sa mu polepšilo až v čase, kedy ho čakala školská dochádzka. Ako chlapec mal bujnú predstavivosť a keďže jeho neutešený zdravotný stav pre neho vlastne znamenal nedobrovoľné domáce väzenie, tak rozvíjal aspoň svou imagináciu. Hojne kŕmenú rozprávkami a povesťami, ktoré mu rozprávala jeho milujúca a obetavá matka. Nemusím ani dodávať, že nejedna z nich bola strašidelná... írske legendy a tradičný írsky folklór z nich vyplývajúci vie byť veru nadmieru "šťavnatý".

Choroba sa už našťastie nikdy nevrátila a mladý Stoker sa snažil aj fyzicky dohnať zameškané. Postupne sa vypracoval na zdatného športovca s postavou pravého atléta. Jeho akademické a športové úspechy mu na univerzite dopomohli k statusu populárneho študenta. Samozrejme, že za tým stáli i jeho povahové črty. Stoker navštevoval Trinity College a exceloval. Či už išlo o matematiku, študentské debaty alebo hovoríme o skoku do výšky i diaľky a vzpieraní. S úspechom sa venoval mnohým športom a bol hrdý, keď získal titul športového šampióna Dublinskej univerzity. Prišli i študijné úspechy, najprv získal BA (Bachelor of Arts) a neskôr i titul MA (Master of Arts). Bol mimoriadne činný i v iných aspektoch študentského života, a nie, teraz nemám na mysli nočné hýrenie. Bol častým poslucháčom a členom univerzitnej historickej spoločnosti a dokonca sa stal predsedom filozofickej spoločnosti.

Zamestnal sa ako úradník na Dublinskom hrade. A hoci bol šikovným zamestnancom, ktorý dokonca publikuje manuál pre úradníkov, tak sa neskôr v okamihu rozhodne opustiť prísny svet predpisov a pravidiel a rozhodne sa pre svet umenia. Ale to už predbiehame. Aj keď je jeho knižne publikovaným debutom dielo odbornej literatúry, prevažná väčšina jeho ďalších diel už bude beletristického charakteru; Stoker sa ponáhľa splniť svoj mladícky sen o spisovateľstve. Ešte ako úradníkovi mu občasne uverejnia poviedku či kratšiu prózu, ale vyskúša si i dlhší žáner, ktorý mu učaruje viac, keď v časopise na pokračovanie vychádza jeho prvý román. To ide ešte o priamočiary moralizujúci príbeh o neblahých následkoch alkoholizmu, no to je stále ešte len začiatok, postupne toho príde oveľa viac a pribudnú diela oveľa zaujímavejšie. Avšak ku krásnej literatúre priberá Stoker do svojho života ďalšiu – odpusťte mi úradnícky tón – významnú zložku. A síce divadlo. Je z neho veľký fanúšik tohto pohlcujúceho, a vtedy tak obľúbeného, druhu umenia. Periodiká bombarduje svojimi kritikami a recenziami hier, ktoré zhliadne. Jeho erudované komentáre a trefné postrehy čitateľov zaujmú a ich autor si vyslúži uznanie. Jeden z najväčších hercov svojej doby, neskorší sir – mimochom prvý herec, ktorý sa dostane k šľachtickému titulu pre svoj dramatický výkon (teraz mi zas odpusťte slovíčkarenie a nemiestny sarkazmus) – Henry Irving si prečíta nadšenú a fundovanú reakciu na Hamleta, ktorého, ako inak, v hre stvárnil práve on. Zaumieni si, že sa s mladým recenzentom musí stretnúť...

Tak sa i stane. A neostane iba pri jednom stretnutí. Z úradníka ašpirujúceho na spisovateľa a shakespearovského herca vysokých charakterových úloh sa stanú priatelia. Je to i počiatok ich pracovného vzťahu. Stoker spraví, podľa mnohých, riskantný a neuvážený krok a bezpečné a vážené, no nudné, miesto opúšťa, aby sa pripojil k nestálemu a pochybnému svetu divadla... svetu, kde dosky znamenajú svet... Stoker si zvolí neistú, no lákavú a vzrušujúcu budúcnosť a sťahuje sa do Londýna. Stáva sa z neho manažér prestížneho divadla Lýceum, ktoré je zároveň domovským pôsobiskom zrejme najznámejšieho anglického herca svojej doby, už spomínaného H. Irvinga. Oficiálne bol Stoker manažérom, ale k tomu mu prischla i nevďačná rola osobného asistenta a sekretára veľkej hereckej hviezdy. Vzťah medzi Stokerom a Irvingom, ktorý trval takmer tri desiatky rokov, bol nejednoznačný a hoci spočiatku mimoriadne vrelý a priateľský, neskôr dostával vážne trhliny a nepríjemnú príchuť. Irving bol údajne "superstar" s maniermi, spolupráca s ním bola zložitá a vedel byť priam neznesiteľný. Jeho charizma a manipulatívne správanie vedie viacerých vykladačov románu Dracula k tomu, že Irvinga pokladajú za, aspoň podvedomú, inšpiráciu pre postavu upírskeho grófa. Buď ako buď, prostredníctvom svojej práce a stykom s Irvingom sa Stoker spoznáva s velikánmi vtedajšej literatúry a získava potrebné kontakty. Stretáva sa s Arthurom Conanom Doyleom, Alfredom Tennysonom a počas návštevy Ameriky s Markom Twainom, či svojím obľúbencom, ktorého verše doslova miluje, básnikom Waltom Whitmanom.

Zhruba v rovnakom období, kedy tak radikálne mení svoju profesiu, prichádza i ďalší veľký životný zlom. Stoker sa žení. A jeho manželkou sa nemá stať nik iný ako Florence Balcombeová, ospevovaná kráska, o ktorú sa uchádzal samotný Oscar Wilde. Ona si však vybrala Stokera. A vzhľadom na Wildeove homosexuálne sklony a budúce aféry spravila rozumný krok. Lenže ani manželstvo so Stokerom nebolo príliš šťastné. Bolo požehnané jediným dieťaťom a viacerí sa domnievajú, že za tým mohla byť Stokerova odlišná sexualita, alebo na druhej strane manželkina odťažitosť a chlad. Ako to však bolo naozaj, to sa už dnes nedozvieme, a aj keď sa dnešná doba, hádam viac ako kedykoľvek predtým, vyžíva v pitvaní súkromia a senzáciách, určite nechcem, aby tento článok nadobudol stupídny bulvárny charakter a najmä nie pre vágne, neoverené a neoveriteľné domnienky. Isté je len to, že názory i samotné výpovede o ich manželskom spolužití sa veľmi rozchádzajú.

Postupom času sa Stoker vypracoval na pomerne čítaného autora, pričom najlepšie prijímaným a najznámejším titulom spomedzi všetkých bol jednoznačne Dracula. Nikdy ale nedosiahol štatút rešpektovaného a vyhľadávaného spisovateľa, aký si vysníval. Knihy, ktoré napísal majú mimoriadne široké žánrové rozpätie a nájdeme medzi nimi ako rozprávku, tak i dobrodružný či romantický príbeh, alebo, čím sa najväčšmi preslávil, i horor, ktorému sa venoval priebežne počas celého svojho tvorivého obdobia a pravidelne sa k nemu vracal. Ako názornú ukážku prikladám prílohu, ktorú tvorí kompletná autorova bibliografia pozostávajúca z vydaných kníh (vynechávam kratšie časopisecky publikované prózy a články, tiež básne či drámy, ktoré sa ale nikdy neuvádzali).

V roku 1905 umiera Henry Irving a končí sa tak celá jedna epizóda Stokerovho života. Svoj život ale naďalej spája s divadlom. O rok neskôr však dostane prvú zo série mozgových porážok. K mŕtvici sa pridružujú ďalšie zdravotné ťažkosti a záver autorovho života sa nápadne podobá i jeho začiatku. Počas rapídne sa zhoršujúceho Stokerovho stavu sa o neho obetavo, priam matkovsky stará jeho manželka. To už je zas odkázaný na lôžko. A nedochádza len k zhoršeniu zdravotného stavu, ale aj finančného. V roku 1912 Stoker napokon umiera. Niektorí tvrdia, že na zlyhanie organizmu. Ale na čo zlyhal? Poniektorí hovoria, že príčinou bol syfilis. To ale nie je isté a my zas skĺzavame k bulvárnym teóriám, ktoré sú neveľmi dobre podložené.

Životný príbeh Brama Stokera sa však nekončí. Pokračuje s Draculom, ktorého sláva postupne narastá. Manželka, teraz už vdova, môže priamo i nepriamo za priebežne stúpajúci záujem o Draculu a prostredníctvom románu i o jej zosnulého manžela. Najprv posmrtne vydá zbierku strašidelných poviedok, ktoré počas svojho života napísal, a z ktorých viaceré neboli dovtedy publikované. Kniha sa volá Draculov hosť. A neskôr... no, neskôr sa súdi, a úspešne, s nemeckou filmovou spoločnosťou, ktorá nakrúti neoficiálnu adaptácu Draculu. Film je uvedený pod názvom Nosferatu a je dnes považovaný za jeden z najlegendárnejších filmových hororov všetkých čias. Súdom je nariadené zničenie všetkých kópií filmu i negatívov, no našťastie, pre diváka a pre svet, sa niektoré podarí zachovať. Vdova však povolí divadelné spracovanie románu, ktoré sa stane hitom a všimnú si ho hollywoodski producenti a to už priamo vedie k blockbusterovému trháku z dielne filmového štúdia Universal. Predaj práv na sfilmovanie zaručí Florence dožitie v blahobyte.

Dracula sa stal (aspoň v západnom svete) postavou, ktorá sa objavila v najväčšom počte filmových a televíznych spracovaní v dejinách...

Čo by na to asi tak povedal Bram Stoker, jeho stvoriteľ? Nevedno.

Ale ja sa opýtam: čítali ste od autora aj niečo iné?

Jedna z najprestížnejších literárnych cien venovaná horroru a temnej fantasy nesie autorovo meno. Volá sa Bram Stoker Award. To hovorí za všetko.

PRÍLOHA: Autorova bibliografia (radené chronologicky):

University of Dublin. College Historical Society. Address – politická prednáška / referát

The Primrose Path – krátky moralizujúci román (počas autorovho života vyšlo dielo len časopisecky)

The Duties of Clerks of Petty Sessions in Ireland – príručka pre úradníkov

Under the Sunset – zbierka rozprávok (dostupné v slovenčine ako Súmrak dňa)

A Glimpse of America: A Lecture given at the London Institution – prednáška / referát o autorových dojmoch z návštevy Ameriky

The Snake´s Pass – romanticko-dobrodružný román

Seven Golden Buttons – počas Stokerovho života román nevyšiel, neskôr ho prepracoval a tak vznikla kniha Miss Betty

The Watter´s Mou´ – romanticko-dobrodružný román

The Shoulder of Shasta – romantický román

Dracula – hororový román (dostupné v slovenčine i češtine ako Dracula)

Miss Betty – historický ľúbostný román

The Mystery of the Sea – mysteriózny román / thriller

The Jewel of Seven Stars – hororový román (dostupné v češtine ako Klenot sedmi hvězd)

The Man (The Gates of Life – pod týmto názvom bola kniha publikovaná v Amerike) – romantický román

Personal Reminiscences of Henry Irving – životopisná / memoárová literatúra

Lady Athlyne – romantický román

Snowbound. The Record of a Theatrical Touring Party – zbierka poviedok

The Lady of the Shroud – román – žánrový mix: mysteriózny / dobrodružný / romantický / thriller s prvkami sci-fi (dostupné v slovenčine ako Dáma v rubáši)

Famous Impostors – literatúra faktu mapujúca prípady slávnych podvodov a podvodníkov v dejinách

The Lair of the White Worm – hororový román (dostupné v češtine ako Hadí zámek / Doupě bílého červa)

Dracula´s Guest and Other Weird Stories – zbierka hororových a mysterióznych poviedok (dostupné v češtine a v slovenčine ako Draculov hosť a iné príbehy)

2x mistři klasického hororu (Čas, 2015)

Dáma v rubáši (Európa, 2014)

Dracula (Šolc a Šimáček, 1919 ; Obrana 1922 ; Tatran, 1969 ; Odeon, 1970 ; Tatran, 1990 ; Práce, 1991 ; Dolmen, 1991 ; Delfín, 1997 ; Európa, 2003 ; Levné knihy, 2004 ; XYZ, 2008 ; Dobrovský, 2013 ; Naše vojsko, 2016 ; Fortuna libri, 2018 ; Argo, 2018)

Draculov hosť a iné príbehy / Drakulův host a jiné povídky (Európa, 2009 ; Albatros, 2009)

Drákulův host (Argo, 1995)

Hadí zámek (Moba, 2008, 2010)

Klenot sedmi hvězd (Moba, 2011)

Súmrak dňa (Európa, 2020)