William Gibson začal vydávať poviedky v roku 1977, ale slávu mu priniesol až roku 1984 prvý román Neuromancer (č. ako Neuromancer), revolučné dielo modernej sci-fi. Kniha získala Huga, Nebula aj cenu Philipa K. Dicka, stala sa bibliou kyberpunku a ľahko vplávala do hlavného kultúrneho prúdu, v ktorom sa jej témy - kyberpriestor, virtuálna realita, internet, počítačová kriminalita, umelá inteligencia - pomaly stávala verejného poriadku skutočnosťou. Zmes detektívky z tvrdej školy a pretechnizovanej sci-fi v trilógii Neuromancer, Count Zero (č. ako Hrabě nula) a Mona Lisa Overdrive (č. ako Zběsilá jízda a Hardcore Mona Lisa) prerazila novej cesty do nepreskúmanej divočiny počítačovej techniky a mikročipových telekomunikácií. Spopularizovala myšlienku "napichnutia" ľudského mozgu priamo do počítačového systému. Interface medzi človekom a strojom, hoci založený na klasických postupoch sci-fi. Vyznačuje konceptuálne posun von orientovaného žánru do jeho vnútra.
Vplyv počítačovej techniky na zvyšok Gibsonovej tvorby bol rovnako nevyhnutný ako jej vplyv na modernú spoločnosť. Román The Difference Engine (č. ako Mašina zázraků), napísaný s ďalším otcom kyberpunku, Bruce Sterlingom, je slávnym steampunkovým dielom, v ktorom prvé počítače Charlesa Babbage dôjdu využitie vo viktoriánskom Anglicku. Romány Virtual Light (č. ako Virtuální světlo), Idoru [č. ako Idoru) a All Tomorrow 's Parties (č. ako Všechny párty zejtřka) tvoriace tzv. The Bridge trilogy, sa delia o rovnaké postavy, ale rozvíjajú rôzne témy spojené s počítačmi ako napr. nanotechnológiu, umelé osobnosti a "uzly" alebo skraty v dátovom toku, ktoré fungujú ako znamenie prelomových okamihov dejín. Spomedzi ďalších kníh spomeňme ešte sériu Blue Ant Trilogy tvorenú románmi Pattern Recognition (č. ako Rozpoznání vzorů), Spook Country (č. ako Země slídilů) a Zero History (č. zatiaľ nevyšlo), či The Peripheral (č. ako Médium), na ktorú nedávno nadviazal románom Agency. Tretí diel s pracovným názvom {,The Jackpot} je ohlásený na rok 2021.
Gibsonove kratšie práce vyšli v súbore Burning Chrome (č. ako Vypálit chrom), vrátane poviedky Johnny Mnemonic (č. Johnny Mnemonic), sfilmovanej Robertom Longom.