Šesťdesiate roky plné strachu, veľkých obáv, ale aj nadšenia z úspechov v dobývaní vesmíru pokračujú desaťročím, v ktorom sa vesmírne lety už stávajú takmer rutinou a ľudstvo verí, že sa čoskoro dostane do miest, o akých sa mu predtým ani nesnívalo. Vesmír podnecuje ľudskú predstavivosť tak ako nikdy predtým a najviac sa to prejavuje samozrejme práve v žánre sci-fi.

Sedemdesiate roky začína sci-fi triler Kmeň Andromeda (1971). Skupina vedcov sa v podzemnom laboratóriu pokúša zastaviť smrteľný mimozemský vírus, ktorý môže vyhladiť celé ľudstvo. Okrem slušnej dávky napätia ponúka film, hlavne z vedeckého hľadiska, pomerne realistický pohľad na skúmanie možnej mimozemskej nákazy. V tom istom roku prichádza Stanley Kubrick s kriminálnou satirou s prvkami sci-fi Mechanický pomeranč (1971), ktorý sa stáva jedným z jeho najprovokatívnejších filmov. Silent Running (1972) je ekologickým sci-fi, ktoré zaujme hlavne svojim námetom. Príroda na Zemi už takmer neexistuje a posledné vzorky lesov sa vznášajú vesmírom v obrovských skleníkoch udržiavaných miestnou posádkou. Keď príde rozkaz aby boli skleníky zničené, člen posádky starajúci sa o faunu a flóru na jednom z nich sa rozhodne ochrániť ju za každú cenu. Komorný film s prepracovanými modelmi vesmírnych lodí sa stal akousi ekologickou meditáciou s viacvrstvovým posolstvom o zmysle uchovania prírody, vzťahu človeka k nej a nájdenia symbiózy medzi prírodou, človekom a jeho technológiou.

Problematiku preľudnenia, znečistenia a úpadku civilizácie zobrazuje film Soylent Green (1973). V bezútešnom svete budúcnosti, kde je Zem zúfalo preľudnená a ľudia žijú v otrasných podmienkach, firma Soylent uvádza na trh unikátu potravinu Soylent Green, ktorá má vyriešiť všadeprítomný hladomor. Jeden z jej manažérov je zavraždený a detektív vyšetrujúci jeho smrť pomaly zisťuje desivú pravdu o pôvode novej potraviny. Vo filme je badať atmosféra nedôvery k vláde a korporáciám, ktorá je dokonala zachytená aj v ďalšom výnimočnom sci-fi trilery Kozorožec 1 (1978). Do štartu misie na Mars ostáva pár posledných minút keď sa poklop na module zrazu otvára a astronauti sú vyvedený von. Štart rakety počúvajú v rádiu zatiaľ čo sú prevážaný na utajené miesto. Tu zisťujú, že NASA by vďaka vadnému systému podpory života nemohla misiu nikdy zrealizovať, ale niekoľko ľudí z vesmírneho programu a vlády sa z politických dôvodov rozhodlo ju nezrušiť, ale celú nahrať vo filmovom štúdiu. Posádka odmieta pristúpiť na túto hru, keď sú však v ohrození ich rodiny, nakoniec sa podvolí. Po niekoľko mesačnom natáčaní, keď je už koniec misie blízko, zlyhá tepelný štít na návratovom module a ten je pri návrate do atmosféry zničený. Astronauti si tak začínajú uvedomovať, že pokiaľ má byť sprisahanie dokonané, musia byť odstránení. Neostáva im teda nič iné, ako utiecť a povedať svetu pravdu. Rollerball (1975) zobrazuje dystopický svet budúcnosti, ovládaný nemilosrdnými korporáciami a brutálnym športom.

Westworld (1973) vyobrazuje zábavný park budúcnosti, obsahujúci atrakcie z rôznych historických období. Tie sú interaktívne a návštevníci sú priamo konfrontovanými s dobovými postavami, hranými androidmi. Ústredná dvojica filmu sa práve nachádza v časti parku venovanej simulácii divokého západu, keď nastáva porucha systému, ktorá postihuje aj jedného z hlavných robotických pištoľníkov. Boj o život sa začína. Z podobnej témy vychádzajú aj Stepfordské paničky (1975) o rovnomennom meste kde sú všetky ženy nahradzované ich robotickými kópiami, s cieľom vytvoriť dokonalé manželky. Loganov beh (1976) zase rozpráva o postapokalyptickom svete ďalekej budúcnosti kde ľudia žijú v obrovských kupolách riadených počítačom. Dokonalý svet, kde je život zameraný len na napĺňanie ľudských potešení má však jeden háčik. Každý kto dosiahne 30 rokov je zabitý v rituály „znovuzrodenia“. Ľudia, ktorí ho nie sú ochotný podstúpiť sa nazývajú bežci a sú lovený a zabíjaný policajnou jednotkou. Jeden z jej členov dostane od centrálneho počítača úlohu vydať sa mimo kopuly, do zakázaného sveta, vyhľadať Svätyňu - centrum ľudí, stavajúcich sa na odpor proti systému. Spolu so ženou, ktorú mal predtým odstrániť a teraz mu pomáha pri úteku, sa vydá mimo kopulu kde odhalí skutočný svet a rozhodne sa oslobodiť ľudí spod nadvlády systému, ktorému predtým slúžil. Klasický boj človeka v boji proti totalitnému zriadeniu, tento krát okorenený sci-fi prvkami, originálnym príbehom a kvalitnou výpravou.

Prvky sci-fi sa objavujú aj v niekoľkých trileroch, dobrodružných či akčných filmoch: V Kóme (1978) doktorka zisťuje, že pacienti upadajúci do kómy končia v podivnom stredisku bostonskej nemocnice kde sa z nej už nikdy nepreberú. Chlapci z Brazílie (1978) zase sledujú skupinu bývalých nacistických pohlavárov, ktorí chcú s pomocou doktora Mengeleho vyklonovať nového Hitlera. Ostrov doktora Moreaua (1977) približuje príbeh šialeného vedca vyrábajúceho na odľahlom ostrove ľudsko-zvieracích mutantov.

Death Race 2000 (1975) je tak ako jeho nedávny známejší remake zábavným trashom o pretekoch naprieč USA kde neplatia žiadne pravidlá a účastníci získavajú body za každého prejdeného človeka. Z podobného súdka je aj oveľa známejší Šialený Max (1979), o diaľničnom policajtovi, ktorý v postapokalyptickom svete bojuje proti motorkárskemu gangu. Film, ktorý objavil Mela Gibsona sa dočkal aj ďalších dvoch pokračovaní. Vyhľadávanou kuriozitou pre milovníkov podivných filmov je rovnako podivný David Bowie a jeho Muž - ktorý spadol na Zem (1976), kde hrá/nehrá mimozemšťana pristávajúceho na Zemi aby tu skúmal možnosti jej kolonizácie. Film je viac surrealistickou existencionálnou drámou ako klasickým sci-fi.

Superman (1978) ako filmová adaptácia jedného z najslávnejších komiksov všetkých čias, s hviezdnym obsadením sa stáva okamžite trhákom. Sci-fi nadšenie neobíde ani Jamesa Bonda keď sa vo svojom jedenástom filme Moonraker (1979) vydáva zachrániť svet do vesmíru a ani inšpektora Cruchota, ktorý musí odraziť mimozemskú inváziu v Žandárovi a mimozemšťanoch (1979).

V tom istom roku vzniká aj Star Trek: Film (1979), ktorý sa v pomalom priamočiarom príbehu svojou atmosférou a filozofiou odkláňa od zabehaného tempa seriálu a vzbudzuje rozporuplné pocity, jeho kvality sú však nesporné. Po dvadsiatich rokoch sa sfilmovania opäť dočkala Invázia zlodejov tiel (1978) stále rovnako napínavá, s dejom tento krát preneseným z amerického vidieku do San Francisca. V Európe sa rodí netradičný animovaný česko-francúzsky film Divoká planéta (1973). Surrealistická vízia fantastického sveta kde sú ľudia lovený ako zver a chovaný inou vyspelou civilizáciou ako domáce zvieratá. Jeden mladý chlapec má však mimoriadne schopnosti a čoskoro má byť osud ľudstva v jeho rukách. Nevšedný, trochu bizardný, ale na druhej strane o to zaujímavejší film sa určite neoplatí prehliadnuť.

Skúška pilota Pirxa (1978) je Poľsko – Sovietskym filmom o vesmírnom lete, na ktorý je nasadený aj robot majúci za cieľ preveriť jednanie ľudí v krajných situáciách. Zo Sovietskeho zväzu prichádza niekoľko ďalších sci-fi filmov, rodinných, komediálnych, agitačných, ale aj pár snáh o triler, zväčša však veľmi rozporuplnej kvality. Nad všetkými jednoznačne vyčnieva Andrej Tarkovskij a jeho dve výrazné diela: Solaris (1972), hypnotický, mnohovýznamový príbeh o tajomnej planéte zhmotňujúcej ľudské myšlienky dávajúcej nám možnosť spoznať samých seba a Stalker (1979) o trojici mužov vydávajúcich sa do záhadnej Zóny, ktorý je tiež náročným filozofickým dielom skúmajúcim ľudskú dušu. Tarkovského filmy určite nie sú pre každého, ale aj vďaka svojmu až magickému vyzneneniu a nevšednej atmosfére sú považované za jedny z najkvalitnejších sovietskych filmov.

Sedemdesiate roky však patria hlavne niekoľkým filmárom, ktorí budú nasledujúce desaťročia ovplyvňovať žáner sci-fi tak ako nikto predtým. Prvým z nich je John Carpenter, ktorý aj keď nikdy nevynikal monumentálnou produkciou a veľkolepými scénami a jeho pole pôsobnosti boli skôr nízkorozpočtové béčkové filmy, zaradil sa k najznámejším tvorcom žánru a väčšina jeho diel sa stala kultovými. Temná hviezda (1974) riešiaca vážne situácie ohľadne dlhodobého pobytu vo vesmíre, mimozemského života či umelej inteligencie s komediálnym nadhľadom, síce ešte nedosahuje kvalít jeho neskorších filmov, mala však na žáner sci-fi veľký vplyv. Keď jej scenárista Dan O'Bannon začal s písaním akejsi hororovej verzie Temnej hviezdy ešte netušil, že sa bude podieľať na zrode jednej z najväčších filmových legiend žánru. Tento scenár totižto dostal anglický vizuálny mág Ridley Scott, ktorý priniesol úplne iný pohľad na vesmír, na aký boli dovtedy ľudia zvyknutí. Ukázal nám, že aj vesmír môže byť plný depresie a strachu, ktorý navodzovala nielen dokonalá filmová príšera, ale aj celkové realistické spracovanie. Počiatočnú hrôzu z neznámeho, nahradila hrôza z neporaziteľného protivníka bez strachu či emócií, v situácii, z ktorej niet úniku. Votrelec (1979) tak stvoril žáner klaustrofobický horor, ktorý sa neskôr dočkal nekonečného množstva nasledovníkov. Svoju víziu trochu iného prvého kontaktu s mimozemšťanmi prináša aj Steven Spielberg vo svojom sci-fi debute Blízke stretnutia tretieho druhu (1977). Keď sa na odľahlom letisku v púšti objavia zmiznuté lietadlá z druhej svetovej vojny a observatóriá zachytia podivne signály z vesmíru, medzinárodná skupina začne prípravy na prvý kontakt, ktorý sa má uskutočniť na odľahlom mieste v USA. Na rovnaké miesto je hnaná aj skupina ľudí, ovládaná zvláštnou mimozemskou silou. Nie prevratný, avšak z filmárskeho hľadiska kvalitný projekt, čerpajúci z populárnej témy sa stal známym hlavne detailným a v rámci možností realistickým vykreslením nadviazania kontaktu s mimozemskou civilizáciou. Dôležitejší ako samotný film je však režisér, ktorého záujem o sci-fi zrodí v budúcnosti ešte niekoľko žánrových klasík.

V roku 1971 natočil vtedy začínajúci filmár George Lucas v celku priemerné a nie príliš originálne sci-fi THX 1138 ktoré by, nebyť jeho ďalšieho projektu, asi upadlo do zabudnutia. Ten začal ako trinásť stranový koncept neúspešne ponúkaný filmovým štúdiám no nakoniec sa vyvinul v najväčšiu ságu v dejinách sci-fi. Hviezdne vojny (1977) sa stali rozprávkou o boji dobra so zlom, mixujúcou všetky možné prvky z rôznych legiend, náboženstiev, filozofií, histórie či politiky. Veľkolepé vesmírne bitky, svetelné meče, vznešený rytieri Jedi, všemocná vesmírna Sila, však neboli tým jediným, čo ľudí na Hviezdnych vojnách zaujalo. Bol to aj príbeh hlboko zakorenený v každom z nás, príbeh oživujúci v ľuďoch nádej a idealizmus. Banálna a práve tak príťažlivá zápletka o farmárskom chlapcovi, ktorému tajomný mentor odhalí jeho poslanie zničiť ríšu zla a nastoliť spravodlivosť v Galaxii, odohrávajúca sa na pozadí epického boja so zákerným impériom, zabalená do fenomenálnej trikovej a hudobnej stránky si našla a vždy bude nachádzať cestu k miliónom ľudí na celom svete. Takto sa zrodil fenomén, ktorý presiahol nielen žáner sci-fi, ale aj filmový priemysel ako taký.

V sedemdesiatych rokoch sci-fi dospelo a stalo sa plnohodnotným mainstreamovým žánrom, jeho skutočná zlatá éra má však ešte len prísť. O tejto dobe ďalších veľkých tvorcov a ich diel si povieme v ďalšej časti.

1. Votrelec

2. Star Wars: Epizóda IV

3. Kozorožec 1

4. Superman

5. Invázia zlodejov tiel (1978)

6. Moonraker

7. Westworld

8. Žandár a mimozemšťania

9. Kmen Andromeda

10. Kóma

_______________________________________

Filmová história sci-fi časť 1. (1900-1950)

Filmová história sci-fi časť 2. (1950-1960)

Filmová história sci-fi časť 3. (1960-1970)

Filmová história sci-fi časť 5. (1980-1990)

Filmová história sci-fi časť 6. (1990-2000)

Filmová história sci-fi časť 7. (2000-2010)

Filmová história sci-fi časť 8. (Malé veľké filmy)

Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)