Nasledovali obrázky obálky, ktorá ešte nedovolila veľké špekulácie, no jasné bolo, že autorka ostane verná svojmu žánru, ktorému kraľuje na Slovensku už od svojich prvotín. V septembri minulého roku sa Údolie ľalií – taký je názov knihy – dočkalo uverejnenia a krstu na IstroCone v Bratislave. Aká je teda kniha od prvej dámy fantasy na Slovensku?

Možno hneď na začiatku schladím pár hláv, pretože ak očakávate High Fantasy v štýle Tolkiena alebo Sword and Sorcery, ktorých odkazy sa dali nájsť v predchádzajúcich dielach Pavelkovej (Miešanci, Prísaha), budete sklamaní. Jednotlivé poviedky v knihe sú formovo zasadené medzi rozprávkou a povesťou, takže „zbierka bájí“ by bol asi najvýstižnejší opis tejto knihy. Tým pádom si môžete odmyslieť klišé, ktoré sa prediera súčasnou fantasy a začítať sa do nových a doteraz nepoznaných príbehov, ktoré autorka pomaly a precítene čitateľovi ponúka.

Jednotlivé poviedky rôznej dĺžky a zamerania sú rámcované hlavným dejom knihy, ktorý sa odohráva počas nehostinnej búrky. Tá zachváti realiťáčku s dieťaťom a jej klienta, ktorý si s jej pomocou v údolí Slatiny hľadá chalupu, do ktorej by investoval. Neúprosný lejak a ďalšie komplikácie im znemožnia návrat do mesta, a tak sucho a teplo nachádzajú v jednej z obývaných chát, v ktorej ich prichýli mladá žena s priateľom. Počas večera a nasledujúceho dňa – bez možnosti spojiť sa s civilizáciou a so stále silnejúcim dažďom – sa nakoniec prítomní dohodnú krátiť si čas rozprávaním príbehov... A takto sa dostávame k jednotlivým poviedkam.

Napriek prvotným ťažkostiam s lyrickým jazykom, ktorý čitateľa môže viac ako iritovať (a ktorému by som sa osobne najmä v rámcovom príbehu vyvaroval – veď kto už dnes hovorí tak írečito a zdobene?) je čitateľ pomaly ale isto vtiahnutý do deja príbehu. Ak to dokážete prijať a nefrflať, eventuálne privrieť očko, tak vás kniha odvďačí niekoľkými príbehmi, ktoré dejovo síce ničím neprekvapia, no kvalita ich spracovania je vysoko nad priemerom dnešnej produkcie.

Zatiaľ, čo Oheň, Kameň, Ľad a Rieka sú v mojich očiach typickými povesťami, tak Desiatka a Jazda za kráľom smerujú hlbšie do fantasy vôd. Farba, ktorá vyšla niekoľkokrát už v iných knihách, sa tu vyníma ako exotický druh, keďže sa jedná o horor s prvkami nadprirodzena. Nič však nemení na tom, že sa jedná o štylisticky veľmi pôsobivé dielka. Osobne však musím priznať, že na povesti som už trochu starší a teda som v ich obsahu nenašiel uspokojenie. Príjemným obzvláštnením bola Desiatka, ktorá predsa len zasekla do tuhšieho a mala dostatočný spád a ráznosť, vrátane zvratu na konci a jemnej romantickej kódy. Jazda za kráľom - vzhľadom na rozprávača príbehu, ktorým je pes - je zaujímavým pokusom, ale práve voľba prvej osoby z tohto pohľadu mňa osobne kvôli jeho osobnosti iritovala a frustrovala. (Ale možno sú to práve tieto pocity, ktoré chcela autorka v tejto poviedke v čitateľovi vyvolať...) Rámcový príbeh Údolia ľalií je jednoduchý, no enigmatický a zároveň vďaka štylizácii a charakterizácii postáv veľmi sugestívny. Komentáre autorky, ktoré niekedy v medzipasážach ako hýbateľka príbehu používa, by som ale byť editorom vyškrtal – ak to nie je zrejmé zo samotného deja a nutný je takýto zásah autorky, tak textu niečo chýba alebo sú navyše. Mám tiež pocit, že rámcovanie poviedok je miestami trochu násilné a pointa celého príbehu tento pocit vo mne iba umocnila. Na druhej strane – nie je to nič, čo by čitateľ neprekonal alebo možno si ani nevšimol. Určite si ale všimne autorkinu obľubu v červenovlasých postavách. ;)

Nakoniec by som sa chcel pozastaviť pri marketingovej voľbe obálky a jej stvárnenia. Podľa mňa by bolo údernejšie doplniť na ňu presne informácie, čo má čitateľ (a teda kupujúci) očakávať – pre tých, ktorí Alexandru Pavelkovú poznajú, môže byť kniha vzhľadom na jej zameranie mimo typickú fantasy sklamaním, na druhej strane – pre tých, ktorý o nej doposiaľ nepočuli, by bolo dobré vedieť, čo kupujú. Úryvok z knihy nestačí. Skôr by som tu očakával označenie alebo podnadpis – zbierka povestí a príbehov plných nadprirodzena a fantastiky, prípadne niečo podobné.

Pre koho je teda táto kvázi-zbierka poviedok určená? Jednoducho pre všetkých, ktorí majú radi fantastické príbehy. Ak ste na povesti alebo poznáte niekoho, kto je, je to ten optimálny darček. Eventuálne, ak ste niektoré poviedky nezachytili v ich originálnych vydaniach je teda táto knižka jednoduchou voľbou.