Pod názvom Vrania šestka sa skrýva supertím mladých zločincov. Je to niečo ako Dannyho jedenástka, len sú šiesti, všetci majú okolo sedemnásť (o tom si ešte povieme) a žijú vo svete, kde existuje mágia. Hlavná zápletka spočíva v tom, že dostanú nesplniteľnú úlohu, uniesť vedca, mága, ktorý disponuje nebezpečnými vedomosťami, z nedobytnej pevnosti v ľadovej krajine Fjerda. V tom spočíva prvé pozitívum knihy, odkláňa sa totiž od klasickej súmrakovskej YA šablóny s kráskou a zvieraťom.

Druhým príjemným prekvapením je prepracovanosť sveta. Autorka, Leigh Bardugo, doň už predtým zasadila fantazijnú trilógiu (nič z toho som nečítala) a nejaké poviedky, takže je tam doma. Jednotlivé krajiny sú inšpirované skutočnými, Fjerda leží na ďalekom severe a mená Fjerďanov znejú seversky, obyvatelia Ravky majú zase väčšinou mená slovanské mená ako Nina či Zoja. Potom je tu Ketterdam, fantasy variácia Amsterdamu, významný prístav, mesto obchodu, dokonca so svojím vlastným Red Light Districtom, štvrťou hriechu. Práve tu sa stretnú hlavné postavy. Vzťahy medzi krajinami sú napäté, Fjerd a Ravka z ideologických príčin na nože, prekvitá obchod s otrokmi, ketterdamskí kupci intrigujú, aby získali zisk.

Členovia Vranej šestky sú sympaťáci, aj keď nie práve modely správania. Robia, čo musia, aby prežili. Postupne sa dozvieme, kto sú, odkiaľ pochádzajú a kam majú namierené. Všetci šiesti majú v istom zmysle temnú minulosť, ktorá ich poznačila, posilnila a pomerne dosť otupila proti krutosti, takže dokážu ísť za svojím cieľom aj cez mŕtvoly. Práve postavy sú na knihe najpútavejšie. Či ich už človek práve ľutuje, alebo sa rozčuľuje nad tým, čo to stvárajú, núti ho to otáčať stránky.

Má to však jeden háčik. Na svoj vek sú protagonisti vyspelí až príliš vyspelí. Keď som si prečítala, čo všetko už v živote stihli, mala som pocit, že kniha bola napísaná o oveľa starších postavách a potom niekto ich vek umelo znížil, aby zapadla do žánru.

Áno, autorkin svet je krutý. So svojimi obyvateľmi sa nemazná, takže môžu dospieť predčasne. Ale žeby až tak? Vezmime si napríklad Matthiasa. Na jednom mieste sa píše, že bol vo fjerdskej armáde dôstojníkom, už si odsedel rok v strašnom väzení v Ketterdame a má ešte len osemnásť. Alebo hlava Vranej šestky, Kaz. Sedemnásť rokov. Za pár rokov sa stal z absolútne neskúseného, naivného chlapca pravou rukou vodcu gangu. Dozvieme sa o ňom, že vybudoval herňu, pomohol postaviť Piaty prístav na nohy a vytvoril pokročilý systém okrádania turistov.

S Kazom mám aj iný problém. V knihe sa opisuje viac-menej ako geniálny zloduch, ktorý je pred všetkými vždy o krok vpred. Mne sa ale skôr videlo, že zbytočne riskuje, a keď niekedy pred svojimi najbližšími pobočníkmi zatají nejakú informáciu, je to len preto, aby čitateľa malo čo prekvapiť. Predstavte si napríklad, že ste hlava nebezpečného gangu a idete na nebezpečné stretnutie s vodcom konkurentov. Na streche sú dvaja strážnici, policajti, a vy pošlete svoju pravú ruku, aby na nich dohliadla. Pritom jej ale nepoviete, že jedného z tých dvoch ste podplatili a vlastne sa má postarať iba o toho druhého. Namiesto toho ju necháte, aby si to vyvodila z rozhovoru prebiehajúceho niekoľko poschodí pod ňou. No ja neviem, podľa mňa majú hrdinovia väčšinou viac šťastia ako rozumu. Vo vhodnej chvíli začne pršať, v ešte vhodnejšej sú väzenskí dozorcovia leniví a nechajú riešenie nezrovnalostí na ďalšiu zmenu.

Okrem týchto logických problémov pokladám za najväčšiu slabinu knihy jej zdĺhavý úvod. Kniha má prológ. Potom úvodnú kapitolu, kde protagonisti predvedú svoje schopnosti. Nasleduje tajomné zadanie hlavnej úlohy na štýl druhej kapitoly Pána prsteňov. Potom sa podľa vzoru Dannyho jedenástky zostavuje tím. Ja osobne som sa chytila až niekde tam, asi okolo strany stopäťdesiat. V porovnaní s poslednými dvoma stovkami strán, kde sa už kniha prakticky nedá odložiť, priveľký kontrast.

Napriek tomu si nemyslím, že je jej čítanie strata času a dokonca nás môže niečo naučiť. Klasická romantická zápletka medzi Ravkankou Ninou a Fjerďanom Matthiasom, vycvičenými, aby jeden druhého zabili, poskytuje priestor na zamyslenie na veľmi aktuálnu tému kultúrnych rozdielov a nedorozumení. Autorka to pekne zhrnie, keď si Matthias zrazu uvedomí, že tí druhí sa nerodia prirodzene zlí, ale takisto ako on – plní potenciálu konať buď dobro, alebo ubližovať. To bol pekný, silný moment, niečo, čo sa už možno povedalo mnohokrát, ale ešte stále to treba opakovať.

Tu by som mohla recenziu ukončiť, ale na záver si neodpustím pár postrehov o slovenskom vydaní:

Slovart pre mladých čitateľov pripravil pútavú obálku, elegantný dizajn s naboku začiernenými stranami. V úsilí priblížiť sa mladšej generácii však vydavateľstvo na obálku umiestnilo rušivé heštegy a odkaz na svoj účet na Twitteri s veľmi nešťastnou anglicko-slovenskou skomoleninou „Followuj nás“. Musím priznať, že tá ma ako prekladateľku z povolania doslova poslala do vývrtky. S jazykovou stránkou knižky to však nie je oveľa lepšie ani vo vnútri.

Preklad je ťažkopádny s mnohými nepeknými štylistickými riešeniami. V hlave mi utkvela napríklad neprirodzená priama reč: „Potrebujem, aby ma niekto okamžite začal kŕmiť sladkým pečivom.“ (skúste to zahlásiť v pekárni). Ďalej skloňovanie „dvoch koňov“ namiesto „koní“, zbytočné množstvo vzťažných viet, konštrukcií typu „milovala prichádzať dramaticky“ či situácia, keď sa Jesper vyhráža, že niekomu vystrieľa do hrude slovo Odpusť a Kaz mu odporučí, že na Prepáč by minul viac nábojov (predpokladám, že v angličtine to bolo Forgive me a Sorry, čo by bol v počte nábojov skutočne rozdiel).

Chápem, že preklad knihy je náročná záležitosť, na ktorú nikdy nie je dostatok času. Prekladateľka, Ivana Cingelová, už síce pracovala na niekoľkých, hlavne YA románoch, ale podľa informácií, čo sa mi podarilo zistiť, je stále pomerne mladá. Práve preto si myslím, že prestížne vydavateľstvo ako Slovart by jej malo zabezpečiť dôkladnú jazykovú úpravu?, aby dostala príležitosť zlepšovať sa. A myslieť treba aj na cieľové publikum. Ide predsa o knihu v prvom rade určenú mladej generácii, ktorej znalosť slovenčiny by sa mala podporovať, a nie ešte viac kaziť.

Konečný verdikt: napriek nedostatkom bola Vrania šestka, najmä v druhej polovici, zábava a určite si nenechám ujsť druhý diel. No hoci som všetkými desiatimi za podporovanie slovenských prekladov a zvyčajne by som vám na túto tému viedla hodinovú kázeň, tentoraz za mňa radšej v angličtine.

Leigh Bardugo – Vrania šestka

Preklad: Ivana Cingelová

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2017

ISBN: 978-80-556-3038-0