Začnime poriadnym klišé: Vianoce sú najmagickejšie sviatky v roku. Možno ste teraz začali horlivo prikyvovať, možno prevracať oči a krútiť hlavou. Klišé by ale nebolo klišé, keby sa za ním neskrývala aspoň štipka pravdy. Minimálne na deti mágia Vianoc nepochybne pôsobí. No a kde je mágia, tam je aj fantastika. Vianočné motívy sa nájdu vo všetkých fantastických žánroch. Fantasy priamo využíva vianočné kúzla, kým horor ich stavia na hlavu, sci-fi sa zase rado pozrie na to, ako by Vianoce vyzerali vo svetoch vzdialených v priestore i v čase.

Práve o takýchto sviatočných dielach si teraz povieme.

Pred 177 rokmi, presne 19. decembra 1843 vyšla azda najslávnejšia vianočná klasika, Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. Dočkala sa stoviek rôznych vydaní a prekladoch do mnohých jazykov, priezvisko hlavnej postavy Scrooge sa v angličtine stalo synonymom pre lakomca a toto dielo dokonca vo viktoriánskom období spopularizovalo prianie „Merry Christmas“, veselé Vianoce. Okrem obrazu viktoriánskych Vianoc z príbehu srší aj Dickensovo neodmysliteľné sociálne cítenie, a tak nám má stále čo povedať. Či už ste pôvodnú knihu čítali, alebo nie, príbeh premeny zatrpknutého skúpeho starca na dobrého človeka určite poznáte z niektorej z mnohých adaptácií. Pokiaľ ide o mňa, prvý raz som sa s Vianočnou koledou stretla v disneyovskej verzii, kde namiesto Ebenezera Scroogea vystupoval Strýko Držgroš (v angličtine mimochodom Scrooge McDuck) z Káčerova.

Vianočná koleda je dodnes zdrojom inšpirácie pre mnohých autorov. Ak čítate v angličtine, možno vás zaujme niektorá z uletených variácií či paródií na túto klasiku. Adam Roberts v roku 2012 napríklad vydal román s názvom I Am Scrooge: A Zombie Story for Christmas. V nej Scrooge musí okrem vlastnej duše s pomocou vianočných duchov zachrániť aj svet pred zombie apokalypsou. Pacient Nula nie nik iný ako chlapček Timmy, ktorý v pôvodnom príbehu vzbudil v Scroogeovi súcit. Zombíkov do známeho príbehu zakomponovali aj tvorcovia komiksov z Marvelu, a to konkrétne v grafickom románe Zombies Christmas Carol. Ak dávate prednosť upírom, nájde sa, neprekvapivo, aj taká verzia, A Vampire Christmas Carol od spisovateľky Sarah Gray z roku 2011.

Rozprávky k Vianociam neoddeliteľne patria. Popoluška, Mrázik, Luskáčik… Koncoročné obdobie vyzerá určite najčarovnejšie, keď naň hľadíme detskými očami. Aj mnohí z literárnych velikánov sa s radosťou vrátili do detstva, aby si napísali svoju vianočnú rozprávku.

Nikolaj Vasilievič Gogoľ, ako nás stredná škola naučila, je známy najmä hrou Revízor či románom Mŕtve duše. Jeho prvotina, zbierka poviedok Večery na dedine neďaleko Dikaňky inšpirovaná ukrajinským folklórom, však obsahuje aj vianočnú rozprávku. Volá sa Noc pred Vianocami (Ночь пе́ред Рождество́м). Na jej začiatku diabol ukradne mesiac a strčí si ho do vrecka. V príbehu ale nájdete i bosorky, statočného kováča a jeho pyšnú vyvolenú Oxanu, skrátka všetko čo na poriadnu fantastickú rozprávku potrebujeme. Noc pred Vianocami sa neskôr dočkala filmovej adaptácie a dokonca hneď niekoľkých operných (od Čajkovského i Rimského-Korsakova).

Poďme ale ďalej.

Ako deti ste určite písali Ježiškovi, Dedovi Mrázovi či inej darčeky rozdávajúcej potvore. Dostali ste však na svoj list odpoveď? S trochou mágie alebo prípadne veľmi tvorivým rodičom to ide. J. R. R. Tolkien svoje deti až 20 rokov bavil ilustrovanou korešpondenciou od Deda Mráza, v ktorej vystupovali škriatkovia i polárne medvede. Listy tri roky po majstrovej smrti vyšli pod názvom Letters from Father Christmas (v češtine Dopisy od Deda Mráze, Mladá Fronta), a tak si ich môžeme vychutnať i my. Zaujímavé je sledovať, ako listy odrážajú vtedajšie dianie. V čase 2. svetovej vojny i Tolkienov Dedo Mráz opisuje v listoch bojuje so zlými škriatkami.

Vianočnú knižku napísal aj velikán detskej literatúry, literárny otec magickej krajiny Oz, Frank L. Baum. Pod názvom Life and Adventures of Santa Claus (Život a dobrodružství Santa Clause, Garamond, dvojjazyčné vydanie) prvý raz vyšla v roku 1902. Kniha rozpráva životný príbeh Santa Clausa. Ako opustené bábätko ho nájdu a prijmú za svojho nesmrteľné bytosti, neskôr začne vyrábať hračky, až sa mu napokon samému podarí získať nesmrteľnosť. Príbeh má viacero adaptácii, dokonca aj japonskú anime verziu z roku 1996 (Shōnen Santa no Daibōken).

Niektoré vianočné rozprávky sú u nás známejšie vďaka svojim filmovým adaptáciám.

Len málokto napríklad tuší, že aj za Predvianočnou nočnou morou stojí literárna predloha. Nejde však o klasickú rozprávku. Ešte v čase, keď Tim Burton pracoval ako animátor pre Disney, napísal o Jackovi Skellingtonovi a jeho pokuse ukradnúť Vianoce báseň. Tá už vyšla aj v češtine v podobe obrázkovej knižočky Můra noční, předvánoční (Argo) a vyznačuje sa nápaditosťou a jemným čiernym humorom, presne ako sa dá očakávať od jej autora. V tomto videu si ju môžete vypočuť v angličtine:

Od rozprávok k hororu nevedie ďaleká cesta. Strašidelné príbehy patria k Vianociam rovnako ako tie detské, povznášajúce. Na obdobie od Dušičiek do Vianoc sa vzťahuje asi najviac rozličných povier z celého roka. Možno práve krátke decembrové dni a dlhé noci robili z adventu vhodné obdobie pre strašidlá. Vianočné horory hlavne stavajú na hlavu klišé sviatočnej veselosti, a úprimne, po niekoľkých dňoch presladených vianočných filmov nejakého toho zombie Santu aj potrebujeme.

Spisovateľ Joe Hill má horor v génoch. Doslova, lebo jeho otec nie je nik iný ako Stephen King. Medzi sviatočné horory sa radí jeho tretí román Nos4A2 (Vánoční říše, Dobrovský). Vytvoril v ňom zloducha Manxa, ktorý unáša deti do Vianočnej ríše, na záhadné miesto mimo nášho sveta. Predtým samozrejme zabije ich rodičov a na omráčenie svojich obetí používa chemikáliu s arómou medovníka. Román sa stal aj predlohou pre televízny seriál z dielne Amazonu. Joe Hill tento desivý svet rozvinul aj v komiksovej minisérii Wraith: Christmasland.

Popkultúra ako hororový prvok rada využíva postavu Krampusa. Tento pohanský démon má pôvod v germánskej mytológii a časom splynul s postavou čerta sprevádzajúceho Mikuláša. Využíva ju napríklad spisovateľ a ilustrátor Brom vo svojom ilustrovanom románe Krampus: The Yule Lord. Táto kniha síce nevyšla v preklade, ale našla som ju v takmer všetkých zahraničných rebríčkoch vianočných hororov. Krampus tu vystupuje ako večný nepriateľ Santa Klausa. Obaja sú potomkovia znepriatelených severských bohov, a teda členovia milej dysfunkčnej rodinky. Do ich súboja sa v knihe náhodou pripletie smrteľník a získa Santovo čarovné vrece. Nevyužije ho na nič iné, ale aby si vyrobil dosť herných konzol na predaj na čiernom trhu. A tak nejako sa dostane do konfliktu nielen s nadprirodzenými bytosťami, ale i s mafiou.

Sci-fi a fantasy romány sa často odohrávajú v iných svetoch a na vzdialených planétach, ktoré Vianoce nemajú. No napríklad čarodejníci v Harrym Potterovi si tieto sviatky poriadne užívajú, hoci hlavné je v knihách niečo iné.

Zato román Hogfather (Otec prasátek, Talpress) od Terryho Pratchetta je vianočnou knihou skrz-naskrz. A to aj napriek tomu, že Vianoce a Santa sa v ňom nespomínajú ani raz. Cez plochozemský (alebo zeměplošský, podľa vášho vyvoleného prekladu) sviatok Prasačej hliadky ľudí navštevuje Otec prasátek na saniach ťahaných štyrmi diviakmi. Kedysi rozdával dobrým klobásy a zlým krvavé kosti, dnes už presedlal na tradičnejšie hračky. V knihe sa Otca prasiatok rozhodnú eliminovať audítori času, a tak si naňho najmú vraha. Plochozemský SMRŤ s nimi ani nesúhlasí, a teda si oblečie červený kabátik lemovaný bielou kožušinou, nasadí falošnú bradu a rozhodne sa pseudosantu zastúpiť. Príbeh bol aj sfilmovaný do televíznej minisérie s Michelle Dockery v úlohe Smrťovej vnučky Susan.

Vianoce, aj keď v trochu inej podobe, sa nevyhýbajú ani sci-fi. Orson Scott Card napísal novelu War of Gifts (Válka o dárky, Laserbooks) zo svojho najznámejšieho fiktívneho sveta Enderovej hry. Príbeh sa odohráva počas Enderovho štúdia na vojenskej škole. Študenti tam majú zakázané sláviť náboženské sviatky, aby ich vzájomné odlišnosti nerozptyľovali od štúdia. Jeden sa však vzbúri a niekoho obdaruje. Kniha, podľa slov čitateľov, jednohubka, sa týmto spôsobom zaoberá témou náboženskej slobody.

Ani americká autorka Connie Willis, hrdá majiteľka 11 Hugov a 7 Nebúl, sa vo svojej tvorbe nevyhýba Vianociam. Venovala im celú zbierku poviedok A lot like Christmas, v ktorej sa nájdu napríklad dielka o Svätej rodine cestujúcej v čase či vianočných duchoch-environmentálnych aktivistoch. V slovenčine ani češtine žiaľ nevyšla. V čase Vianoc sa ale odohráva aj Willisovej najznámejšie dielo Doomsday Book (Kniha posledního soudu, Triton). Jej hlavnou témou je ale cestovanie v čase, veľké epidémie, v tejto knihe hneď dve, morová v stredoveku a chrípková v budúcnosti, a ich vplyv na medziľudské vzťahy. Aktuálnejšie čítanie na tieto Vianoce teda asi nenájdete.

Nie každý slávny autor má celú vianočnú knihu, ale mnohí z nich napísali o našich obľúbených sviatkoch aspoň poviedku. Či už si vezmeme drabble o zlom Mikulášovi od Neila Gaimana, alebo Bradburyho poviedku o otcovi, ktorý sa pre svojho syna pokúša vytvoriť vianočnú atmosféru pri ceste na Mars.

Arthur C. Clarke zase v poviedke The Star, ktorá vyšla vo viacerých zbierkach aj v češtine, nechá vesmírnu výpravu objavovať dávnu civilizáciu, len aby napokon zistili, že ju zničila supernova, pre nás známa ako betlehemská hviezda.

V českom preklade vyšli dve čisto vianočné prekladové antológie.

Prvá z nich Christmas Stars alebo Vánoční hvězdy (Winston Smith). Zostavil ju editor David G. Hartwell a prispeli do nej autori ako Frederick Pohl, Anne McCaffrey či William Gibson. Nájdete v nej aj spomínanú poviedku The Gift (Dárek) od Raya Bradburyho. V češtine vyšla aj antológia The Magic of Christmas (Kouzelné Vánoce, Návrat) z roku 1993. Obsiahnuté mená sú síce menej známe, ale za spomenutie stojí napríklad André Norton.

Pri písaní článku som sa dozvedela aj o úplne čerstvej novinke. Tento rok vydavatelia časopisu XB1 vydali vianočnú antológiu, podľa názvu hororovú Krvavé Vánoce. Editorom je Vlado Ríša.

Na Slovensku síce čisto vianočnú knihu zatiaľ nemáme, ale vtáčiky čvirikajú, že budúci rok sa to zmení, ak všetko pôjde dobre. Takže sa máme na čo tešiť.

Na záver najstarší príspevok do tohto prehľadu. Aj stredoveká báseň Sir Gawain a Zelený rytier je istým spôsobom vianočná. Zelený rytier so svojou výzvou totiž Artušových rytierov vyruší práve pri vianočnej hostine. Vcvála do sály na koni, vyzbrojený a s imelom v ruke. Rytiersky román pochádza z konca 14. storočia. Zo starej angličtiny ho preložil sám Tolkien. Tento rok sa príbeh Zeleného rytiera do nášho povedomia zapísal vďaka lyrickému filmovému spracovaniu pod názvom Green Knight od Davida Loweryho v hlavnej úlohe s nie práve najtypickejším artušovským rytierom Devom Patelom. Našu recenziu nájdete tu.

Ktorú vianočnú rozprávku máte najradšej vy? Vynechali sme v článku nejakú knihu, ktorá by tam podľa vášho názoru mala jednoznačne byť? Máte aj vy pre nás nejaký vianočný tip na čítanie? Napíšte nám komentár pod článok alebo na Facebook.