Dediči posmrtnej ríše: závan mýtov v slovenskej fantastike
Poďte. Potichu. Navštívime spolu svet, kde, ako kedysi v dávnych časoch, ešte intrigujú bohovia, miešajú sa do vecí smrteľníkov i ostatných spolubohov. Svet, kde sa ešte rodia hrdinovia, niekedy na veľmi nepravdepodobných miestach. Svet, kde vám záhadný cudzinec medzi rečou vrhne do očí životnú múdrosť. Svet posmrtných ríš.
Dominiku Madro som prvý raz zaregistrovala v roku 2016. Vyšla jej vtedy poviedka v zborníku Martinus Ceny Fantázie, ale zároveň s ďalšou krátkou prózou vyhrala súťaž Poviedka organizovanú vydavateľstvom Bagala. Víťazné dielo Svätyňa neskôr rozpracovala do svojej románovej prvotiny. O tri roky neskôr nasledovalo víťazstvo v Martinus Cene Fantázie, a tak sa ako jedna z mála môže pochváliť, že zabodovala v oboch týchto veľkých slovenských súťažiach, fantastickej i nefantastickej. Aj víťazná poviedka z MCF 2019 Spevy troch posmrtných ríš poslúžila ako základ pre román. Prepracovaný a rozšírený príbeh vyšiel pod názvom Dediči posmrtnej ríše tento rok vo vydavateľstve Artis Omnis.
Román je hojne zaľudnený množstvom postáv a nasýtený nápadmi a mnohé z nich by si zaslúžili viac priestoru vo vlastných príbehoch. Tu však napokon musia ustúpiť niektorej z dvoch hlavných línií. Prvú tvorí príbeh padlej bohyne Mielikki, ktorú za trest vyhnali do sveta smrteľníkov, a jej nemanželských detí Galjama a Galajanky. To všetko síce poznáme z víťaznej poviedky MCF, ale nebojte sa spoilerov – celá história sa odohrá tak trochu inak. V druhej línii skupina vojvodcov, saanov, musí v záujme záchrany ľudstva bojovať proti neľudským vidmám a černokňažníkom. Najmä vidmy a bohovia smrti prinášajú do knihy aj určité nepríjemné, dokonca nechutné či úchylné obrazy. Rozhodne nejde len o klasických temných pánov z fantasy, z akých sme už niekedy otrávení.
Príbeh, mimochodom, vychádza z fínskej mytológie. Treba tu pochváliť výber. Fínske legendy nie sú priemernému slovenskému čitateľovi až tak dôverne známe ako napríklad grécke. Kniha teda má nádych exotickosti a originality, pričom sa ale zachováva mystický nádych, ktorý fanúšikom mýtov a bájí určite ulahodí.
Dediči posmrtnej ríše navyše prinášajú do slovenskej fantastiky čosi, čo jej veľmi chýbalo. Poctivé budovanie sveta, world-building. Autorka krajinu, kde sa príbeh odohráva, dôverne pozná. Oba jej ostrovy (svetadiely?), Dräkavrš i Kryčina, majú svoju minulosť i legendy, vládcov, sú zaplnené skutočným, živým obyvateľstvom. Kniha síce rozpráva príbeh, ale zároveň ju možno chápať aj ako cestopis po týchto neznámych prapodivných krajoch. Najmä v prvej časti, ktorá nám postupne predstavuje dräkavršských vládcov, saanov, a ich kraje. Tu však autorka podľa mňa trochu padla do pasce. Úvod je informačne dosť nahustený, v záplave mien som sa často strácala a musela sa k niektorým veciam vracať. Obávam sa, či tým niektorých čitateľov neodradí. Napokon som sa ale zorientovala. Ak chcete, skúste to ako ja: preskočte úvodnú genealógiu a po takých 80 – 100 stranách sa k nej vráťte. Mená bez kontextu vám na začiatku veľmi nepomôžu, ale keď už budete trochu vedieť, čo a ako, poslúži vám tento úvod či prológ ako kompas.
Dominika Madro nenapodobňuje prastaré legendy len obsahom, ale i štýlom rozprávania, výberom slov a výrazových prostriedkov. Nejde o moderne vyrozprávanú mytológiu, aké sú teraz populárne. Autorka má bohatú slovnú zásobu a využíva ju skutočne naplno. Próza dosahuje skutočne vysokú úroveň, trúfala by som si povedať, že v knihe nenájdete jediné slovné klišé. Takáto dôkladná a starosvetská práca s jazykom však má aj istú nevýhodu. Po prvé so sebou nesie, hlavne v dialógoch, pátos, ktorý dnešnému čitateľovi nemusí sadnúť, a zároveň vedie k určitej miere odstupu medzi čitateľom a postavou. Okrem toho treba čítať ozaj pomaly a pozorne, pozornejšie, ako sme my, konzumenti dynamických a akčných oddychových príbehov, zvyknutí. Skrátka a dobre, tento román asi neprečítate za víkend. Mne osobne to trvalo takmer mesiac. Spomínaný úvod najdlhšie, neskôr sa čitateľnosť zlepšila. Galjankin príbeh v druhej časti mi šiel oveľa plynulejšie, zrejme preto, že sa tak rýchlo nestriedali uhly pohľadov a že som sa už dostatočne ponorila do príbehu a obľúbila si niektoré postavy.
Či budete tento štýl brať ako nedostatok knihy alebo jej prednosť, závisí od vášho vkusu. U mňa napokon predsa len prevládol príjemný pocit nostalgie za starými príbehmi z čias, keď na ľudí ešte nestriehla kopa rozptýlení a rozprávači príbehov si mohli dovoliť väčšiu šírku.
Ak sa teda nezľaknete množstva postáv a náročnejšieho štýlu, Dediči posmrtnej ríše vám majú čo ponúknuť. Na niektoré postavy či obrazy tak skoro nezabudnem. Páčilo sa mi Galjankino putovanie po Kryčine a ľudia, ktorých tam stretla. Spomedzi saanov si moje sympatie získala Milija Svetlá so svojimi krehkými vlasmi a tragickým príbehom či mrazivá bohyňa Louhi. A na záver príde prekvapenie. Možno trochu deus-ex-machina, ale v príbehu o bohoch zrejme nič nezvyčajné.
Dediči posmrtnej ríše sú odvážna kniha. Nie pokiaľ ide o jej obsah, ale skôr načasovanie. Vyšla totiž v súčasnosti, keď sa v čase presýteného knižného trhu aj z vydávania kníh stal biznis. Napriek tomu sa tento román ale neprispôsobuje vkusu väčšiny, čitateľov nijako nešetrí. Ak si ju chcú užiť a ponoriť sa do autorkinho sveta, musia proste čítať, sústredene, pozorne a dôkladne. Som rada, že v Artis Omnis dali šancu aj takémuto dielu a prajem vydavateľom i autorke nielen veľa predaných kusov, ale i veľa skutočných čitateľov. Takých, ktorí ani náročnejšiu knihu po pár stránkach nevrátia do poličky, ale vypnú Netflix, hodia mobil do kúta a začítajú sa.
Klady
Mytologický nádych
Podmanivé legendy
Pekný jazyk
Zápory
Množstvo názvov a postáv, najmä na začiatku
Niektoré zaujímavé náznaky príbehov zostali nevyužité
Ťažšie sa číta
Dominika Madro – Dediči posmrtnej ríše
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2021
Strán: 328
ISBN: 978-80-8201-135-0
Obálka a ilustrácie: Martin Lacko
Ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis za recenzný výtlačok.
YaYa Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.