V najnovšej časti seriálu Príbeh adaptácie sa pozrieme na zúbok najslávnejšiemu kyberpunkovému románu a jeho videohernej adaptácii, ktorá uzrelo svetlo zveta v roku 1988!
Môžu slová príbehu opustiť stránky kníh a preniesť sa do komplexného sveta digitálnych jednotiek a núl, aby sme ho mohli prežiť v koži hlavného hrdinu? Koncept, ktorý by pred pár desaťročiami slúžil ako námet pre spisovateľov sci-fi sa dnes stáva realitou. A hoci sa to nemusí zdať, videoherných adaptácii kníh či poviedok nie je zďaleka toľko, ako je tomu u jeho staršieho súrodenca - filmu.
Rok sa s rokom stretol a tak ako vlani, aj dnes vám v sérii článkov prinesieme subjektívny výber toho najlepšieho z pohľadu našich redaktorov. Nech sa páči, prvý článok - to najlepšie z domácej slovenskej scény za rok 2024.
Román Planéta smrti Harryho Harrisona patrí ku zlatej klasike science fiction a isto mnohých poteší pod Vianočným stromčekom. Ak váhate tu je ukážka z knihy!
Ak ešte nemáte vybraný darček, tak vám možno pomôže ukážka zo Rámovej záhrady, tretej časti legendárnej Rámnskej série, ktorá nedávno vyšla v slovenčine vo vydavateľstve Mamaš!
Minulý týždeň sa krstila antológia slovenského a českého bizara s názvom Bulvár podivností. Že neviete o čo ide? Tak práve pre vás je určená táto ukážka!
Tretí román zasadený do sveta Terrinothu známeho najmä zo stolových hier od Fantasy Flight Games voľne nadväzuje na udalosti v The Shield of Daqan, ale rozpráva vlastný príbeh, takže čítať ho môžete aj – a najmä – ako samostatnú knihu. A veru oplatí sa to.
Spoločníci Trenloa Silného - nájomná žoldnierska družina - smeruje do Kellského barónstva. Tuctové nasadenie na hraniciach proti hroziacim útokom východných hôrd sa ale nevyvíja podľa očakávania. Daqanské kráľovstvá ohrozuje oveľa mocnejší nepriateľ, s akým počítali.
Máte chuť na skvelú space operu? Tak cyklus Architekti od Adriana Tchaikovského je tou správnou voľbou! Teda aspoň podľa Rada, ktorý vám recenziu na Střepy Země, prvý diel trilógie, prináša!
Česká urban fantasy séria Kladivo na čaroděje pokračuje!
Praha je kúzelné mesto a to doslova. V Prahe je mágia najsilnejšia — nová, rýdza, nevypočítateľná a pletie sa ľuďom do životov. Klaudii a hlavne Walterovi. Len Félixa zatiaľ netrápi. Je totiž na okružnej jazde okolo Zeme, nie úplne dobrovoľne, a tak trochu mimo hlavnej trasy bežnej dopravy. Krúži až kdesi nad atmosférou a usilovne rozmýšľa, ako sa má uzemniť.
Lukjanenko ukázal, že svet Hliadok má prepracovanú, a že v ňom ešte nebolo povedané všetko. Proroctvo ukázalo nové skutočnosti a autor sa ich zhostil dobre a pútavo. Našťastie Dej aj svet sa posúva ďalej a aj osud postáv vychádza na povrch. Určite treba prečítať.
Poviedkové zbierky väčšinou čítam dlhšie než jednoliate romány, ale túto som na svoje veľké prekvapenie naozaj zhltla. Nakoľko ide o knihu z osemdesiatych rokov, obávam sa, že ju nájdete už len v poličkách vašich rodičov alebo v antikvariátoch či knižných burzách, on ak sa vám pošťastí nájsť ju, dostane sa vám do rúk prierez štýlovo i tematický pestrých scifi príbehov. Áno, bude tu i hard scifi, ale zostavovatelia si dali podľa všetkého záležať, aby vybrali príbehy predovšetkým čítavé. Obávala som sa technoblábolou a záplavou terminus technicus, ale opak bol pravdou. Čo bolo treba vysvetliť, bolo vysvetlené, čo bolo treba podložiť faktami, bolo nimi podložené. Zároveň tu však nájdete poviedky, kde fantázia autorov naozaj ulietava, kde jednoducho snívajú a voľne sa pohrávajú s myšlienkami typu čo by bolo keby... Je to zároveň skvelá príležitosť zoznámiť sa so starými majstrami a zistiť, či je klasické americké scifi pre vás to pravé orechové. Veľmi zaujímavým čítaním je aj predslov, z ktorého srší radosť, že si môžeme v slovenčine prečítať svetovú literatúru.
Témy sa naozaj rôznia. Aby som vás trochu navnadila, sú tam humorné veci i detektívka, veľa stretov s mimozemšťanmi i mimozemšťania zo svetov takých ďalekých, že sa s nami nestretnú. Ľudia, ktorí sa ráno zobudia s tým, že netušia, kde a prečo sú, ale plnia si svoju úlohu, robot milión, ktorý sa skrýva medzi svojimi klonmi a vyžaduje to veľkú hru intelektu, aby človek zvíťazil nad hmotou a našiel ho – ak sa mu to teda vôbec podarí... Ale nadovšeto stále platí, že texty vás chytia už na začiatku a veľmi často nepustia, nie sú rozvláčne, ale veľmi pekne vypointované, pričom ale ich jednotlivé spracovanie ponúka okrem pointy aj príjemný čitateľský zážitok počas celej poviedky.
Pripútajte sa, odlietame do vesmíru! Alebo do budúcnosti! Máme tu všetko!
V tomto prípade mi bol autor aspoň neznámy, takže som nemal prehnané očakávania.
Čiže – Na ovdrátenej strane Mesiaca je Mesto Hriechu, zločinu a bez poriadneho zákona, založené megalomanským multimiliardárom , ktorý pôsobí ako kombinácia Donalda Trumpa a bondovského zloducha. Tam nie príliš nadšene prichádza poručík Damien Zackon, stelesnenie poctivosti a tvrdej ruky zákona – v mieste, kde polícia bežne pri zločine len odvráti zrak a nepridáva si problémy. Dôjde ale k neikoľkým vraždám, kde stopy vedú do najvyšších miest politiky – k multimiliárdárskemu vládcovi Fletcherovi Mosasovi a jeho dcére Zlate. Navyše sa Mesiacom pohybuje psychopatický vražedný android, púštajúci hlášky ako z Tarantinovho filmu (tu obálka naozaj neklamalaä. Jeho cieľ a úmysel sú neznáme, no desiatky mŕtvol pôsobia jednoznačne.
Viacero príbehových liniek vytvára dosť živý obraz „temnej strany“ a napokon aj dospejú k záveru, ktorý dáva zmysel.
Oproti Weirovej Artemis je tento mesačný kúsok naozaj detektívny a naozaj noirový, i keď tiež nie bez chýb. Androidove hlášky postupne prestanú byť originálne a najmä Zackon, hlavná postava, je dejom viac posúvaný, než by ho sám ovplyvňoval.
Záver? Osviežujúca mesačná detektívka, kde je občas priveľa efektných kecov na úkor deja a zápletky, ale rozhodne dokáže chytiť a nepustiť.
PS. Prekladateľ sa pekne pohral s menami, tak aby sa tieto myšlienkovo zhodovali s originálom. Preto sa z Fletchera Brassa (brass= mosadz), posadnutého mosadznou farbou, stal Fletcher Mosas. Z detektíva Damiena Justusa (anglicky vyslovované to znie takmer ako „justice“, spravodlivosť) je Damien Zackon (=zákon). Palec hore
