Planéta zvaná Tretia sa nachádza v zovretí galaktických síl - na jednej strane mocnosti Galaktického spoločenstva, ktoré sa snažia zničiť planétu pre prítomnosť vesmírneho parazita Iluma, na druhej strane Ľudský roj, transhumánna spoločnosť, ktorá chce ochrániť kolísku svojho vývoja za každú cenu. No na Tretej sa nachádzajú hrdinovia a mocnosti, ktoré môžu eventuálne zvrátiť vyostrenú situáciu...

Rím je najkrajší v lete. Sedel na terase vily na Palantíne a sledoval panorámu Večného mesta. Hľadel na zlatom obložené koloseum, ktorého pôvodný účel bol dávno zabudnutý, Circus Maximus, kde štvorzáprahy nahradili štyri stovky konských síl, aj Pavlovu baziliku, večný chrám... Vychutnával si neopakovateľnú atmosféru starého mesta, stojaceho tak blízko pri kilometre vysokých sklenených mrakodrapoch moderného finančného centra, srdca kontinentálnej ríše, ktorá ovládala svet od Herkulových stĺpov až po údolia Čosonu.

Audítor si nalial posledný pohár džúsu z kaki, ktorým zapíjal tradičné latinské raňajky z bieleho chleba, olív a opraženej ovsenej kaše. Občas si doprial trochu oddychu od svojich povinností. V tých chvíľach vyprázdnil svoju myseľ a dovolil systému, aby ho virtuálne odpojil od Roja. Vrátil sa do primitívnych, ale jednoduchých čias mäsa, kostí a telesných pôžitkov. A väzenia v jednom tele, odrezaného od zvyšku ľudstva.

Mesto pod ním bolo prázdne a tiché. Namiesto zvyčajných 60 druhov vtákov dnes spievali len tri. Oblaky sa pohybovali po oblohe, ale nemenili svoj tvar. Roj sústredil všetky svoje kapacity na iné záležitosti, ako dokonalú rekreačnú simuláciu. Udalosti začínali naberať spád a vyžadovali si jeho prítomnosť. Prišiel čas vrátiť sa do reálneho sveta. Zatvoril oči a nič sa nestalo. Skúsil sa spojiť s Rojom, ale jeho myseľ sa končila tam, kde jeho hlava. Chcel spustiť diagnostický režim, ale simulácia nereagovala.

Pochopil rýchlo. Práve bol odvolaný z funkcie.

***

„Ty šašo... Ty vyjebaný klaun! Nemáš tu čo robiť!“ Kowalski vrazil kus rozbitého skla hlboko do Jožovho brucha. Otočil ním a potiahol nahor. Cítil, ako pri tom tomu chrapúňovi trhá črevá a orgány. Niekde na okraji vedomia ho trochu štvalo, že si pri tom rozrezal dlane. Dúfal, že ten bastard nemal sifilis. Posádka lodi bola v panike. Útok Kôpok poškodil aj Kowalského celu, no o to sa už nikto nestaral. Chcel sa len dostať z lode, ale keď sa mu vďaka náhode vyskytla možnosť pomstiť sa, neváhal ani chvíľu. Pozeral sa vodcovi vzbúrencov rovno do očí, sledoval, ako z nich vyprcháva život. Vychutnával si pocit zadosťučinenia za všetko poníženie, ktoré mu ten ožran priniesol. Stačilo, aby preniesol váhu len trochu dopredu a improvizovaná čepeľ by Jožovi zastavila srdce. Vedel, ako ukončiť jeho trápenie. Ale neurobil to. Pretože nechcel.

Okolo už prebehlo niekoľko členov posádky, každý sa snažil zachrániť svoj vlastný život. Obranné systémy boli odstavené a zbrane mimozemšťanov trhali loď na kusy. Toto by sa nikdy nestalo, keby zostal vo velení on. Ale pod velením toho ožratého Maďara boli pasívni a poskytli nepriateľovi čas zorganizovať sa a zaútočiť. Chceli sa dostať domov, namiesto toho skapú a kto neskape bude uväznený na tejto primitívnej planéte do konca života. Ale stále budú potrebovať veliteľa.

Pustil Jožove telo na zem. Ešte stále dýchalo, aj keď plytko. Zobral mu zbraň a vydal sa smerom hore. Cely sa nachádzali pri korme lode. Pretlakové komory, ktoré sa používali pre výstup, sa naopak nachádzali až na čele. Jozefa musel útok zastihnúť nepripraveného na mostíku a určite preto mieril k najbližším únikovým modulom pri plazmomagnetických generátoroch. Bola to mizerná voľba, pretože smerovali takmer priamo k zemi. Keby ho nezabil Kowalski, zlomil by si väzy pri náraze do zeme, po ani nie dvadsať metrovom lete. Kowalski potreboval únikový modul, ktorý smeruje k zenitu, alebo aspoň horizontu, aby padáky mali čas sa otvoriť a spomaliť pád. Najbližšie boli pri zadných raketových silách. Jeho obľúbenej časti lode.

Výťahy nefungovali a tak musel používať rebríky. Porezané dlane celý proces komplikovali a jeho rebrá a kolená mu to tiež nijak nezľahčovali - výsledok mučenia, ktorého sa s takou chuťou ujal Hardy. Mimozemšťania sa evidentne sústredili na mostík a veliteľské systémy a ignorovali zbrane, pretože cesta bola takmer nepoškodená. Zbraňové silá patrili k najlepšie chráneným častiam lode. Zadné rakety sa nachádzali len podlažie nad záchrannými modulmi. Neodolal a vyliezol po rebríku ešte o jedno poschodie vyššie. Bolo to, ako predpokladal – stanica bola opustená, ale útočné systémy ešte fungovali. Nemal čas určovať cieľ, ani zadávať parametre náloží. Nastavil automatické vyhľadávanie nepriateľa, zadal príkaz na odpálenie a utekal späť k záchranným modulom.

Spolu s ním vyletelo z lode šestnásť antihmotových hlavíc s medziplanetárnym dosahom.

***

„Prečo si to urobila?“ opýtala sa chladne Monika Alter-Jewel. Podarilo sa jej zachrániť niekoľko členov posádky Generála Pattona, medzi nimi aj ambasádorku Roja.

„Musela som. Mala si pravdu, Silikovia sa neuspokoja s obetným baránkom. Chcú krv, dostanú krv, ale nikdy nedovolím, aby bola ľudská,“ odpovedala Alter-Jewel. Jej myseľ bola prítomná len sčasti. Nemohla si dovoliť opustiť toto telo, no situácia doma bola príliš vážna, aby ju mohla ignorovať. Roj bol v nepokoji, frakcie a aliancie sa formovali a znovu rozpadali v sekundách. Veľké stretnutie, na ktoré vyzval pred časom Audítor sa nikdy nestihlo uskutočniť. Znovu ožívali prastaré svetolode, odložené v oortových oblakoch tisícov hviezd ešte v časoch prvej expanzie Roja a smerovali k hraniciam medzi ľudským vesmírom a jej susedmi. Iné frakcie povolali robotické krížniky skryté vo vrchných vrstvách plynných obrov, postavené pre polozabudnuté vojny, ktoré sa nikdy neudiali.

Bol to nečakaný rozmach vôle žiť a prežiť, ktorá kedysi z Roja urobila galaktickú mocnosť. Biliardy rekreačných, historických, umeleckých a sexuálnych simulácií zanikli v priebehu minút, aby uvoľnili kapacity pre strategické plánovanie a taktické hry. Roj sa prebudil zo svojho pohodlného spánku a ona prvýkrát počas svojej existencie pocítila niečo, čo sa nedalo nazvať inak, ako bázeň.

Aktivity Roja zatiaľ boli chaotické a neusporiadané, veľakrát protichodné, ale ona vedela, že keď nadíde správny čas, jemne ich popoženie žiaducim smerom. Nateraz sa však ešte nemohla zapojiť, pretože väčšina jej mysle sa sústreďovala na jedno letné rímske predpoludnie.

***

Keď sa nad tým zamyslel, bolo vlastne celkom pekné predpoludnie. Slnko svietilo, žalúdok mal plný núdzových dávok z modulu, zásobník plný prieraznej munície a cievy plné analgetík z lekárničky, ďalšej súčasti štandardnej výbavy záchranného modulu. Dokonca sa postaral aj o svoje dlane, bolo by stupídne skapať na infekciu po tom, čo prežil. Hlavné bolo, že vôbec prežil. Určite nebol jediný, kto utiekol. Po čase nájde zvyšok svojej neschopnej posádky a potom sa pozrú tejto planéte na zúbok. Život ide ďalej, inak nemá vojna žiadny zmysel.

Ale predtým si zaslúži trochu oddychu. Bol uväznený, mučený a prešplhal dvesto metrov rebríkov v priebehu pár minút. Ľahol si do tieňa stromu neďaleko miesta, kde pristál. Potreboval si aspoň chvíľu oddýchnuť, aby mohol ísť ďalej. Stačí len moment...

Oči mu proti jeho vôli oťaželi a jeho myseľ sa dostala do toho príjemného stavu medzi spánkom a bdelosťou. Strom, pod ktorým ležal, sa nad neho pomaly naklonil a spýtal sa: „Hľadáš nepriateľa?“

***

Vrchný rečník druhej kategórie nevenoval pozornosť salve projektilov vypálených ľudskou loďou. Tak primitívna zbraň nemohla ohroziť jeho bojovú eskadru. Ale útok z niektorého z libračných bodov ovládaných Rojom alebo Silikmi mohol byť smrteľný. Či už to mal byť Roj brániaci svoju materskú planétu, alebo Silici bojujúci za svoju pozíciu v galaxii, Vrchný rečník bol pripravený.

Prvá sa do pohybu vydala flotila Silikov. Roj zo záhadných dôvodov nereagoval. Silikské bojové krížniky spustili paľbu z gravitačných anihilátorov. Umelé gravitačné studne roztrhali niekoľko lodí na kusy, iné vychýlili z geostacionárnej obežnej dráhy a vyradili tak na niekoľko minút z boja.

Rečník reagoval okamžite, no i tak trvalo dlhé sekundy, kým superoblak eskadry vypočítal vzorce silikského útoku. Prikázal sústrediť gravitačné emitory všetkých lodí na negovanie umelých gravitačných studní nepriateľa. Prišiel o umelú gravitáciu, no kým silikské superpočítače nezostavia nový útočný algoritmus, bude v bezpečí.

Zároveň spustil paľbu z antineutrónových kanónov. Prinútil tak Silikov použiť časť anihilátorov na defenzívne účely a ešte viac zahltil ich výpočtovú kapacitu.

Čelil väčšiemu počtu lodí, väčšej palebnej sile a zaiste aj skúsenejšiemu veliteľovi. Veril ale, že Kôpky prevyšujú nepriateľa v tom faktore, ktorý vo vesmírnom boji naozaj rozhoduje – výpočtovej kapacite. Na paľbu projektilovými zbraňami odpovedal tým najzložitejším manévrom aký poznal. Monitory, ktoré bombardovali povrch, poslal na fingovaný ústup. Raketovým korvetám nariadil fingovaný útok. Jadro flotily postavil do obrannej formácie, krídla nechal vykonať skutočný útočný manéver. Formáciám v nadire a zenite flotily nariadil sústrediť paľbu na najťažšie obrnené bojové krížniky, kde Silikovia tradične umiestňovali najvýkonnejšie superpočítače.

Silikská flotila reagovala primitívnym úhybným manévrom. Superoblak ho rozlúštil behom milisekúnd. Dva z ich najťažších krížnikov roztrhala koncentrovaná paľba Kôpok na kusy. Niekoľko ďalších vyradili z boja alebo prinútili zmeniť trajektóriu mimo obežnú dráhu. Nebolo to zadarmo. Menšie silikské lode medzitým zmietli z oblohy raketové korvety. Rečník musel svojim krídlam nariadiť obrannú formáciu. Napriek tomu vedel, že bitka sa práve naklonila na jeho stranu. Zaťaženie nepriateľských systémov muselo presahovať sto percent. Prehrávali boj na dlhú vzdialenosť a budú sa preto umiesť uchýliť k menej výpočtovo náročnému, ale riskantnejšiemu boju z blízka.

***

V ten chronodeň sa ďalšia dimenzia podvolila Centrálnemu systému. Posledný zo Zametačov bol zničený; nič mu nebránilo vyslať temporálnych agentov vyčistiť vesmír od nežiaducich vplyvov.

Systém obrátil svoje vedomie na ďalšie problémové dimenzie: v CLL2187 boli Zametači zvlášť početní a ich odpor nezvyčajne násilný a húževnatý; NCC1701E sa vyznačovala problematickým fixným časovým bodom, ktorý viedol k samovyhubeniu ľudstva; v THX1138 vyvinula neľudská rasa svoju vlastnú obdobu Centrálneho systému, ktorý sa bránil vyčisteniu daného vesmíru.

A potom tu bola TK401, zdanlivo odrezaná od zvyšku multiverza. Systém sa už raz túto dimenziu pokúsil zabezpečiť a vyčistiť. Vybudoval rozsiahle centrum operácií na tamojšej verzii Zeme; Zametači, ktorí v tom vesmíre prijali formu cievnatých rastlín, zmanipulovali ľudské objekty a misia Systému zlyhala. Potom TK401 zmizla.

Multivesmír bol ako nekonečný strom. Kmeň sa rozrastal do konárov, tie do menších vetví, tie do malých konárikov. Multivesmír rástol. Niektoré vesmíry zanikali, iné sa rodili. Väčšina bola prepojená permanentne, iné iba na okamih. Ale TK401 bol ako padajúci list. Vznášal sa okolo stromu a len občas sa ho dotkol. Vysoko nestabilný, izolovaný, asynchrónny vesmír.

Nečakanú službu mu preukázali ľudské subjekty v skorom štádiu vývoja, v jednom z nedávno infiltrovaných okrajových vesmírov. Agenti Systému iniciovali prieskumný transdimenzionálny program. Jeden z nich sa dokonca dostal na Zem TK401 a takmer aktivoval priestorovú kotvu, ktorá by TK401 dokázala spojiť s Centrálnym vesmírom, domovskou dimenziou Systému. Agent zlyhal kvôli príliš širokej definícii humanity. Zametači upravili jeden z tamojších ľudských objektov a použili ho ako zbraň proti nemu; primárny program mu nedovolil brániť sa.

Bolo nevyhnutné pripraviť ďalšiu tajnú operáciu. Ľudské objekty uskutočnili celkovo štyri výpravy do TK401, kým sa prepojenie medzi vesmírmi stalo nestabilným. Prvú príležitosť už využil. Tretej výprave velil nebezpečný psychopat. Štvrtá mala príliš neisté parametre. Ako najistejšia možnosť sa javila druhá expedícia. Jej jedinou nevýhodou bolo to, že bola medializovaná. Agent nesmel vzbudzovať pozornosť.

Vybral jeden z tamojších modelov, M-800, technicky pomerne primitívny android, avšak o tisícročia pokročilejší, ako ľudská technológia v rovnakom období. Systém začal upload programu do nového agenta.

A začal, ako začínal vždy: „Robot nesmie ublížiť ľudstvu alebo svojou nečinnosťou dovoliť, aby mu bolo ublížené.“

***

Flotila Silikov zostupovala na nižšiu obežnú dráhu. Obmedzili ofenzívne aktivity na nutné minimum a sústredili väčšinu kapacít na holé prežitie. Stratégia bola jasná – dostať sa do vzdialenosti umožňujúcej efektívne použitie plazmových zbraní a jednoducho bojovú eskadru Kôpok spáliť.

Vrchný rečník druhej kategórie vedel, že práve nastal rozhodujúci moment bitky. Palebnej sile silikských bojových krížnikov sa nemohol rovnať. Kôpky preferovali boj na dlhú vzdialenosť, skrytú akciu a rýchly útek. Ciele misie ale vyžadovali zaujať pozíciu na geostacionárnej orbite a vystaviť sa tak útoku z libračných bodov okolo Tretej. Musel donútiť nepriateľa prísť za ním dole.

Nemal dosť palebnej sily, aby vyhral. Avšak šesťdesiat tri percent energie priemernej bojovej lode je použitých len na pohon. Prikázal zvýšiť výkon fúznych reaktorov každej lode v eskadre. Zároveň vydal príkaz na falošný ústup. Takto by jeho malý manéver mal vyzerať ako pokus o útek. Vyťaženie reaktorov neustále stúpalo. Prebytočnú plazmu skladovali v zásobníkoch.

Účinná vzdialenosť jeho útoku nebude viac ako desatina svetelnej sekundy. Silikské plazmové zbrane majú dosah o niečo menší. Okno príležitosti bude trvať stotiny sekundy. Prikázal celej eskadre obrátiť sa kormou smerom k útočiacej flotile a zapnúť motory na plný výkon.

***

Cherubín sa už dávno necítil byť človekom. Avšak svetoloď znovu oživila spomienky na staré časy, keď bol len niekoľko storočným mladíkom a horel nadšením pre veľký ľudský experiment. V tých časoch sa ešte nenazývali Roj a život bol oveľa zábavnejší. Ramjety jeho nového tela nasávali vodík z okolitého priestoru. Oortove oblaky ho poskytovali hojné množstvo a fúzne reaktory ožívali jeden po druhom. Postupne sa k nemu pridávali ostatní z Klanu Cherubínov. Ich mysle vibrovali svätým pohoršením a perverznou radosťou z nadchádzajúceho boja, ktoré spolu zdieľali v ohromnom tele svetolode.

Audítor zmizol a spolu s ním i väčšina Kontrolórov. Niektorí sa snažili brojiť proti konfliktu, ale ostatní mlčali. Od zmiznutia Kontrolórstva nemali jasné informácie, no vedeli, že na orbite Tretej bojovali Kôpky so Silikmi o právo vyčistiť ich rodnú planétu, ako keby bola nejaký zamorený dom...

Zamorený dom. Neskutočný historizmus.

Tá starožitná svetoloď v ňom skutočne vzbudzovala staré spomienky. Pocítil nutkanie pomenovať ju. Navrhol to svojim druhom. Rýchlim intraklanovým hlasovaním sa z lode číslo P2014F stala Zhuba Silikov. Dal zvyšku klanu najavo svoje pobavenie. Odpovedali mu emóciou, ktorá mala najbližšie k detskej radosti z hry.

Netrvalo dlho a Zhuba bola pripravená vyraziť do boja. Prikázal celému svojmu klanu znovu sa pripojiť na siete Roja. Niektorí protestovali, pretože nechceli počúvať pacifistické náreky Kontrolórov. Nemali moc ich zastaviť, ale to im neuberalo na otravnosti. No Cherubín vedel, že jeho klan nemôže bojovať proti celej Silikskej dominancii sám. Očakával, že skoordinuje postup s dvoma, možno troma ďalšími frakciami a vyhladia zopár kryštálových kolónií. Vyjednávanie to nebude jednoduché, niektorí radikálni prosilikskí pacifisti sa ho dokonca môžu pokúsiť zastaviť silou. Očakával, že to bude zlé. Bude musieť jednať s ľuďmi, a po tisícročiach života ho ľudia unavovali. Keby mal pľúca, pred pripojením k Roju by sa hlboko nadýchol.

Čo našiel po spojení ho prekvapilo. Namiesto siete plnej hašteriacich sa frakcií ho privítal strohý poriadok nového generálneho štábu.

***

Kailen ošetrovala zranených členov posádky Generála Pattona. Niektorých zranili sekundárne výbuchy, no najhoršie rany boli popáleniny od kyseliny. Nikdy sa s podobnou zbraňou nestretla a nevedela, ako ju liečiť.

„Zasiahnuté miesto musíš poriadne vymyť vodou, vysušiť a dezinfikovať. Silný prúd vody je najdôležitejší, musíš sa zbaviť aj poslednej kvapky kyseliny,“ radila jej Monika. Android mal poleptanú polovicu tváre a stratil tak akékoľvek zdanie ľudskosti, ktoré mal predtým. Vlasy na ľavej strane mala spálené a na lícach a rukách presvitali spod kože šedé a zelené kovové časti jej tela.

„Prečo to niekto spravil?“ pýtala sa Kailen a opakovala po Monike, medzitým sa k ošetrovaniu pridal aj Arthur.

„Pretože tento vesmír je kruté a nebezpečné miesto pre ľudí,“ odpovedala Monika.

Kailen sa pozrela na Arthura. Nechcela ho stratiť.

***

Roháč vyslal Bláznivého na jeho poslednú púť. Vôľu mal silnú, ale myseľ pochabú. Nebolo ťažké postrčiť ho správnym smerom. Veľká Matka sa čoskoro prebudí a chyby v čase budú odstránené.

***

Bola to umelá slnečná búrka. Myriáda lodí vyvrhla naraz stovky ton plazmy na supersynchrónnu orbitu. Silikovia sa jej nemali ako vyhnúť. Na tak krátku vzdialenosť neexistovali žiadne alternatívne obranné pozície. Hnali sa plnou rýchlosťou voči žiariacej stene z plazmy.

Najprv ustala paľba. Potom Vrchný rečník stratil kontakt s nepriateľskou flotilou. Aktívny radar, pasívny radar, podpriestorové senzory, všetky prístroje vnímali len interferencie z jeho plazmovej búrky.

***

„Musíme odísť,“ vyzývala ostatných Monika. Nikto ju nepočúval. Bola jediná v dedine, ktorá nehľadela fascinovane na ohromné svetelné divadlo odohrávajúce sa tesne nad horizontom. Vyzeralo to, ako keby niekto roztrhal slnko na kusy a rozhodil ho po oblohe, biele ako rozpálené železo. Žiara sa pomaly presúvala na západ.

Ambasádorka v tele Alter-Jewel takmer nedýchala nadšením. Bolo jasné, kto je zodpovedný za plazmový výboj, ktorí všetci videli na oblohe. Silikovia už storočia používali gravitačný pohon. K takto zúfalému manévru sa mohli uchýliť len Kôpky. Víťazstvo zakomplexovaných huspenín by bolo ideálne a nezmerateľne by pomohlo jej malej hre.

Podarilo sa jej dosadiť správnych ľudí na správne miesta a niektorých naopak izolovať od Roja. Stále však existovali celé zástupy tých, ktorým sa priečila nadchádzajúca vojna na dvoch frontoch. Ale kde sa dvaja bijú...

***

Kowalski poznal výboj z plazmomagnetických generátorov, keď ho videl. Sám ten trik neraz použil pri prvej invázii Kzintov. V podstate im závidel. Tí zelení bastardi hore nad ním si užívajú masívnu bitku, zatiaľ čo on je odsúdený k plahočeniu v blate tejto hnusnej planéty. Odpľul si a pokračoval v behu.

Po krátkom oddychu pod tým divným stromom uvidel veci jasnejšie. Vedel, kto je jeho nepriateľom. Bola to jeho zradná posádka... a všetci ostatní zradcovia, čo mali čokoľvek dočinenia s tým československým imbecilom.

Netrvalo dlho a našiel ich stopu.

***

Silikovia použili gravitačné anihilátory. Prerezali si nimi cestu cez stenu plazmy a nič im nebránilo v ďalšom útoku na eskadru Kôpok.

Vrchný rečník druhej kategórie si uvedomoval, že s najväčšou pravdepodobnosťou prehral. Prikázal svojim lodiam ústup na supersynchrónnu orbitu a začal s obrannou paľbou. Nepočítal, že sa od Tretej dostane živý. Silikským lodiam zostávali iba sekundy do ideálnej palebnej pozície.

Keď v tom...

Šestnásť anihilácii otriaslo nepriateľskou flotilou v priebehu niekoľkých sekúnd. Celý nadir a podstatná časť hlavnej bojovej sily Silikov sa rozplynula v sérii reakcií hmoty s antihmotou.

Jeho prvou hypotézou bola technická chyba, ktorá sa ale rýchlo stala neplatnou pre číre množstvo paralelných explózií. Sabotáž bola nepravdepodobná. Rečník prikázal analyzovať posledné minúty boja. Výsledok ho nanajvýš pobavil. Nebolo pochýb, že vinníkom boli ľudské hlavice z povrchu. Skupina nenápadných radarových signálov bola pri plnom výpočtovom zaťažení ľahko zameniteľná za vesmírne smetie.

Najlepšie bolo, že vďaka umelej slnečnej búrke celá udalosť vyzerala ako brilantné víťazstvo geniálneho veliteľa. Morálnu dilemu odložil na neskôr a ohlásil vesmíru svoj triumf.

***

„Skaro, Mondas, Telos, Apalapucia, Trenazalore a tucet ďalších kolónií Kôpok padlo. Silikské pohraničné jednotky začali frontálny útok. Zdá sa, že Tretia bolo ich posledné veľké víťazstvo tejto vojny,“ hlásil Logik, jeden z novo konvertovaných pacifistov, ktorí sa pridali k bellistom. Miesto Audítora zostávalo stále voľné, ale už len málokto v rodiacom sa generálnom štábe pochyboval, kto ho obsadí.

„Posledné veľké víťazstvo možno,“ oponoval Koordinátor, jeden z najbližších spolupracovníkov Audítora Ktorý Bude, „ale malé eskadry Kôpok zničili minimálne dva tucty nestrážených kolónií, nehovoriac o základniach, zásobovacích základniach, konvojoch. Strany sú stále dva ku jednej v prospech huspenín.“

Logik si odfrkol: „Nestrážené? Neexistujú pochyby o konečnom víťazovi tejto vojny.“

„Pravdepodobne. Akýkoľvek dlhodobý stochastický proces, vojna predovšetkým, je nepredvídateľný. Ale súhlasím, bolo by zvláštne, keby Dominancia nevyhrala túto vojnu. Pre našu situáciu je však podstatné: kedy, ako a za akú cenu?“ odpovedal Koordinátor.

Roj vibroval rozrušením a aktivitou. Zdalo sa, že bellisti definitívne získali verejnú mienku. Pacifisti sa zmohli už iba na občasné frustrované výkriky nesúhlasu. Tí radikálnejší sa úplne odpojili od Roja a pravdepodobne boli už na ceste za Okraj galaxie. Starí unavení polobohovia sú niekedy ako malé deti – pokiaľ sa hra nevyvíjala podľa ich predstáv, dupnú si nohou a odídu domov.

Celý Roj náhle ucítil jej plnú prítomnosť. Tá, ktorú predtým poznali ako Ambasádorku, no teraz sami nazývali Rebelkou alebo Audítorom Ktorý Bude. Pre túto príležitosť si zvolila impozantné telo rímskej matróny, oblečené do jazdeckého brnenia a senátorskej tógy. Suverénne sa posadila na audítorské kreslo. Ale nebola to len fyzická reprezentácia moci Kontrolórky, ktoré si podmanila. Jej myseľ a existencia vyplnila prázdne miesto, ktoré zostalo po starom Audítorovi. Odomkla uzly, slúžiace na mediáciu a koordináciu aktivít. Prenikla do skrytých knižníc vedomostí, ktoré skrývali zakázané poznanie troch galaxií. Jej kognitívne schopnosti teraz podporovala sieť kvantových počítačov veľkosti planét roztrúsených po celom území Roja.

Roj nemal možnosť voľby. Spoločnosť, v ktorej je myseľ jednotlivca otvorená všetkým ostatným členom, ju nepotrebovala. Názor jedného ovplyvňoval názory každého a každý ovplyvňoval názory jedného. Želania všetkých členov Roja sa zbierali, vyvažovali, agregovali a vyhodnocovali v jednom uzle, kontrolovanom Audítorom. Výsledok tohto nepretržitého hlasovania v reálnom čase rozhodoval o smerovaní a cieľoch Roja. Dokonalá demokracia, kde neexistovala skorumpovaná vláda ani vojenský prevrat.

Toto bola prvá revolúcia v dejinách Roja. Málokto tomu však venoval čo i len štipku pozornosti. Namiesto toho jej myseľ zaplavoval nával hlasov, ktoré sa pýtali: „Silikovia? Alebo Kôpky? Všetci? Nikto?“

Audítorka sústredila celú svoju vôľu na jedno posolstvo: Počúvajte ma. Musela zapojiť všetky svoje novonadobudnuté sily, aby dokázala upútať pozornosť celého Roja. Výsledok naháňal hrôzu. Cítila sa ako bárka v oku hurikánu, ako ihla v kope horiaceho sena. Trilióny a trilióny existencií zrazu ustali v aktivite, len aby sa sústredili na jej myšlienky.

Dlhé reči už dávno stratili zmysel. No prúd obrazov, ideí a pocitov, ktorý Audítorka behom milisekúnd predložila zvyšku svojej rasy, k nej mali blízko. Znela nasledovne: Silikovia – nenávisť. Kôpky – znechutenie a hnev. Vojna medzi nimi – dobrá pre Roj. Roj – musí zničiť Iluma. Nečakaný manéver. Dobro galaxie, dobro všetkých. Plyny – nevyhnutný nepriateľ. Ľútosť nad ich smrťou. Železné odhodlanie. Zničenie Iluma – uznanie galaxie. Zadosťučinenie. Uznanie galaxie – podpora vo vojne. Víťaz - zničený Rojom. Pomsta.

Audítorka spravila pauzu. Okamih dokonca venovala telu Alter-Jewel. To, čo videla, ju znepokojilo. Nechala Roju chvíľu, aby sa rozhodol. Súhlasil. Pochopil. Podarilo sa predať im jej dlhodobý plán. Radosť a spokojnosť. Súlad.

V tom ucítila, ako sa Roj náhle rozrástol. Bol to klan Cherubínov, jedna z jeho najväčších a najbojovnejších frakcií, ktorý sa opäť po dlhej odluke nechal poznať.

Ich prvotné prekvapenie a údiv sa rýchlo zmenil v súhlas.

***

Monika bola zúfalá. Tretia evidentne nebola bezpečná. Plazmová búrka pokračovala a objavili sa aj ďalšie záblesky. Mimozemské sily mohli kedykoľvek spáliť povrch planéty a všetkých ľudí na nej. Monikin program jej jasne velil – musí zachrániť ľudí. Musí ich teda dostať z Tretej. No všetky lode, o ktorých vedela, boli zničené. Boli uväznení na planéte.

Existovala jedna možnosť.

„Musíme stadiaľto odísť,“ obrátila sa Monika na Kailen.

„Súhlasím. Poznám bezpečné jaskyne ani nie hodinu pochodu na juh. Môžeme niesť zranených...“

„Nie! Nemyslím z tejto dediny. Z tejto planéty. Musíme opustiť Tretiu. Inak oheň z nebies spadne na zem a spáli vás všetkých.“

„Opustiť Tretiu? Monika, je to náš domov. Sme s ňou spätí ako dieťa s matkou. Naše samotné mysle sú pupočnou šnúrou. Naozaj si myslíš...“

„Ak tu zostaneme, možno nebude domov a ani vy o chvíľu existovať. Nechcem, aby ste odišli navždy. Iba na chvíľu, kým neprejde to najhoršie. Potom sa môžete vrátiť.“

Kailen krútila hlavou: „Ale veď nemáme ani ako...“

„Máme. Na Mŕtvom ostrove som našla zariadenie. Je prastaré, komplikované a mimo moje chápanie. Ale myslím, že pri troche snahy a šťastia jeho ovládanie dokážem zvládnuť. A preniesť vás... preč.“

„Šťastia?“

„Neboj sa, nič vám nehrozí. Najťažšie bude pretlmočiť zariadeniu, čo od neho chcem. Keď to už raz dokážem, vykoná to spoľahlivo,“ upokojovala ju Monika.

Keilen sa dívala pred seba. Oči ju boleli od svetelného divadla na oblohe, ruky zasa od ošetrovania zranenej posádky ľudskej lode. Cítila strach a počula náreky ostatných domorodcov, ktorí boli rovnako vydesení ako ona.

„A čo ostatní? Zachránime moju dedinu a ostatných necháme zomrieť?“

„Máme predsa teba, nie?“ odpovedala Monika. „Si najsilnejšia žijúca telepatka medzi tvojimi ľuďmi. Nepotrebujem, aby boli s nami všetci, aj keď by to bolo ideálne. Stačí, keď ich zhromaždíš na niekoľkých spoločných bodoch.“

Keď odchádzali, Kailen držala Arthura za ruku. Zranených niesli na nosidlách, rovnako ako Alter-Jewel, ktorá upadla do podivnej kómy. Len zopár domorodcov prekonalo starý strach z územia Bohov, aj keď pravda vyšla dávno na povrch. Ostatní dostali za úlohu zvolať okolité dediny na prastaré zhromaždisko, odkadiaľ ich Monika prenesie do bezpečia.

Zatiaľ, čo zvyšok planéty vyzývala Kailen k exodu, Roháči načúvali.

***

Kowalski svoj cieľ prenasledoval celú noc a deň. Celý čas sa mu pritom zdalo, že stromy ho sledujú.

Zradcovia sa sústredili okolo androida. Podarilo sa mu ich dostihnúť neskoro, až keď nastúpili na lode, ktoré ich mali odviezť na ten podivný ostrov. Stáli na ňom stavby, ktoré mu pripadali príliš pokročilé na tento svet. Domorodci pritom vyzerali sotva z doby kamennej...

Našiel vhodný suchý kus dreva nasledoval ich do vody. Bolo jasné, že na lodičkách boli rýchlejší ak on, no nevadilo mu to. Pochopil, že veža je cieľom ich cesty. Tam udrie.

Doplával na breh neďaleko citadely. Doprial si niekoľko minút oddychu, vyžmýkal svoju kombinézu a svoje obľúbené verše od majstra Sun Tzu. Potom zjedol poslednú soylentovú tyčinku z núdzových dávok a odistil svoju pištoľ. Bol pripravený na pomstu.

***

Roháče smútili. Prastarý nepriateľ oklamal Veľkú matku a časopriestor sa znovu rútil. Tých zopár chýb v ňom, ktoré poslali Bláznivého odstrániť, sa zrazu zdali nepodstatné. Desili sa nových možných budúcností a minulostí. Nebolo v nich miesto pre Roháčov. Videli kovové planéty na orbite Tretej. Videli nekonečné zástupy Umelých, ktoré menili a trhali čas na kusy. Videli, ako čistia vesmír od všetkého mimozemského, aby uvoľnili cestu pre nekonečnú expanziu ľudí.

Rozhodli sa nasledovať Bláznivého na Mŕtvy ostrov. Nemali na výber. Boli Zametači.

***

Dimenzionálna kotva v TK401 sa aktivovala prvý raz pred niekoľkými chronodňami. Bol to len krátky záblesk; nič viac ako iskra v temnote.

Ale teraz sa Kotva ozvala znovu, signál bol silnejší, aktivita dlhodobejšia. Niekto sa pokúšal z TK401 dostať von. Signatúry odpovedali modelu M-800. Centrálny systém určite nepoznal radosť, dokázal ale cítiť uspokojenie.

Pripravil agentov, vojenských špecialistov, inžinierov a flotilu. Tichá invázia sa mohla začať. Škodlivé vplyvy budú eliminované. Budúcnosť ľudstva zabezpečená. Tak, ako mnohokrát predtým.