Keď sme pred rokom a pol pripravovali desiate narodeniny Poviedok na počkanie, veľa sme sa vracali do minulosti. Ak vás zaujíma, ako tento projekt vznikol a ako sa v priebehu času menil, môžete si napríklad pozrieť tento diel relácie Nerdspace. Takisto sme si vtedy pripomenuli pamätné kolá a poviedky, nájdete ich pri vtedajšej udalosti na Facebooku. Na Poviedky na počkanie sme sa pýtali aj „úspešných absolventov“. Videoodkaz na Instagram pre nás vtedy nahral napríklad Janko Gálik, Silvia Zeumerová, Miňo Tichý a ďalší autori, či už s vlastnou knižkou, alebo aspoň knižne a časopisecky publikovanými poviedkami.

Teraz, keď po deväťdesiatom deviatom kole blíži magická stovka, by sme chceli v spomínaní pokračovať. Tentoraz to ale bude trochu osobnejšie.

Začnem ja.

Z tých 99 kôl mám kopu zážitkov. Rada si spomínam napríklad na to kolo, keď som pri pohľade na témy z frustrácie exla plechovku jahodového cideru (týmto, samozrejme, nepodporujem pitie u spisovateľov, oni väčšinou pijú aj bez podporovania, wink, wink) a napísala svoju dovtedy najlepšie hodnotenú poviedku. Alebo na kolo, keď sme na PNPčky nejako zabudli a bolo treba vymyslieť témy o päť minút dvanásť (v našom prípade o päť minút sedem). Alebo na kolo, keď korytnačkám nebolo treba nič vysvetľovať. Alebo na Poviedky na počkanie naživo na Pegascone 2019. Šaňo ako organizátor nás dal vtedy hneď na úvod nejakým magickým spôsobom tak do pohody, že nikto nebol nervózny a tvorivosť tiekla potokom 😉

Moja najobľúbenejšia spomienka na PNP-čky je ale trochu iná. Začnem trochu zoširoka, prepáčte.

Písal sa rok 2014. Čerstvo som doštudovala a trávila nejaký čas v zahraničí. Obklopovala ma tam skupina úplne nových ľudí, do ktorej som tak celkom nezapadala. Pri spätnom pohľade im to nemám za zlé, niektorí z nich sa snažili. Vždy sa mi ale ťažko vychádzalo z komfortnej zóny, a hoci v tom čase, v úplne cudzom prostredí, som z nej vystupovala viac, než kedykoľvek predtým, nestačilo to. Skrátka a dobre, mala som ťažšie obdobie.

Po pár mesiacoch som si všimla, že na scifi.sk opäť raz zažívajú revival Poviedky na počkanie (prvé roky to bolo také on-off, pár týždňov za sebou boli každú nedeľu a potom pol roka nič). V tom čase sa mi ani len nesnívalo, že budem mať niekedy poviedky zverejnené v knihách alebo že raz budem Poviedky na počkanie celé organizovať. Bola som len radový PNPčkar a urobila to, čo taký radový PNPčkar robí. V sobotu večer som si zapla počítač, sadla si a napísala poviedku.

Neviem už, ktorá to bola. Možno tá o Mikulášovi, možno tá o rande naslepo, to je jedno. Podstatné je, že po tej kreatívnej hodinke bol život zrazu nejaký... krajší. Neviem. Možno som len konečne našla správny druh psychohygieny, aký môj prestimulovaný mozog potreboval, možno fakt niečo magické zapadlo na správne miesto… Ale prikláňam sa k tomu, že Poviedky na počkanie mi pripomenuli, že niekde predsa len existujú ľudia, medzi ktorých patrím, tí, ktorí adrenalínové písanie považujú za jeden z najlepších spôsobov, ako stráviť sobotný večer.

Aké zážitky prinieslo 99 kôl Poviedok na počkanie vám? Napísali ste niečo výborné, keď ste sa do toho pustili naozaj na poslednú chvíľu? Utkvela vám v pamäti nejaká téma, poviedka, pochvalný komentár? Alebo máte nejakú vtipnú historku? Čo priniesli PNP-čky do života vám? Napíšte nám o svojom obľúbenom zážitku do komentára pod týmto článkom.

A aby to spomínanie bolo ešte zaujímavejšie, z príspevkov náhodne vyberieme výhercu, ktorý dostane knižku. A okrem nej možnosť vymyslieť témy stého kola Poviedok na počkanie. Áno, dobre počujete... teda čítate. V najbližšom kole bude témy zadávať niekto z vás, verných PNP-čkarov.

Možnosť zapojiť sa bude do 23. februára 2025. Všetky ďalšie komentáre po tomto dátume už budú nesúťažné.

A na záver tá najpodstatnejšia informácia:

Poviedky na počkanie 100 sa budú konať v sobotu 1. marca 2025 o 19:00.