Keďže generácia, ktorá číta scifi.sk je pomerne mladá a filmy pre pamätníkov už v televízii nechodia, v tomto seriáli vám ukážeme, aká bola filmová história sci-fi od vynájdenia filmu až po dnešok. Zameriame sa na filmy, ktoré patria takpovediac ku všeobecnému vzdelaniu, ale aj na tie, ktoré by ste určite mali vidieť z toho či onoho dôvodu. Ukážeme vám, ako sa sci-fi filmy vyvíjali príbehovo, technologicky, ale aj to, ako tento žáner podlieha duchu danej doby tak ako všetko ostatné. Pohodlne sa usaďte a pripravte sa na vzrušujúci výlet tými najneuveriteľnejšími príbehmi aké človek na filmovom plátne vytvoril. Začíname!

Písal sa rok 1902 a ľudia dovtedy poznali film len vo forme krátkych, zväčša niekoľko sekundových, spotov z bežného života, ako napr. príchod vlaku alebo robotníkov opúšťajúcich továreň. Všetko to však zmenil francúzsky filmový vizionár a experimentátor Georges Méliès, ktorý už koncom devätnásteho storočia skúmal možnosti filmu v krátkych filmoch ako napríklad Strašidelný zámok (1896) a vzápätí prichádza zo svojim prevratným dielom Cesta na Mesiac (1902). Tento 14-minútový snímok (pri rýchlosti 16 snímkov za sekundu) si odniesol hneď niekoľko prvenstiev. Bol nie len prvým sci-fi filmom, ale aj prvým filmom s ucelenou dejovou líniou, navyše prvým, v ktorom bola použitá animácia a špeciálne efekty. Aj napriek prostoduchému deju o skupine cestovateľov, ktorí sa nechajú vystreliť na Mesiac obrovským delom a tam narazia na primitívnu mimozemskú civilizáciu, sa stal prelomovým filmom nielen v žánri sci-fi. Méliès aj ďalej pokračoval vo svojej vizionárskej práci a priniesol filmy ako Cesta do nemožna (1904), o skupine bádateľov cestujúcich po svete rozmanitými dopravnými prostriedkami čeliac mnohých nebezpečenstvám a 20.000 míľ pod morom (1907), ktorý sa stal jedným z prvých farebných filmov - bol farbený ručne, políčko po políčku. Posledným väčším Mélièsovým projektom bolo Dobytie pólu (1912), s podobným príbehom ako Cesta na mesiac, len zasadeným do oblasti severného pólu. Irónia osudu však chcela, aby jeden z najväčších filmárov v dejinách bol postupne vytlačený nastupujúcimi veľkofilmami a zomrel v zabudnutí ako pouličný predavač. Jeho dielo však pretrvalo a našlo si nielen obdivovateľov, ale aj úspešných pokračovateľov. O desaťročia neskôr to bol práve Karel Zeman, ktorý nadviazal na Mélièsovu vizuálnu poetiku a technický štýl.

Krátkometrážne filmy Frankenstein (1910), Dr. Jekyll and Mr. Hyde (1912) a neskôr celovečerné 20.000 míľ pod morom (1916) a Stratený svet (1925) boli viac či menej vernými adaptáciami známych kníh. Prvý celovečerák si zaslúži zmienku hlavne za inováciu v točení podmorských scén, druhý za ďalšie zdokonalenie v oblasti špeciálnych efektov a použití miniatúr. Predzvesť novej vlny sci-fi filmov predznamenáva boľševická agitka Aelita (1926). Film vznikol po októbrovej revolúcii v Rusku a dal by sa označiť aj za sci-fi verziu Krížnika Potemkina. Rozpráva o totalitnom štáte na Marse, kam odletí hlavný hrdina z komunistickej Zeme, aby tu pripravil revolúciu a oslobodil tak marťanský proletariát od útlaku. Prvý sovietsky sci-fi film a prvé sci-fi reagujúce, aj keď účelovo, na vtedajšiu politickú klímu a jej zmeny, pripravil pôdu pre príchod ďalšej sci-fi legendy, tentokrát z Nemecka.

Metropolis (1927) Fritza Langa sa dá označiť za revolučný film po všetkých stránkach a právom si vyslúžil povesť jednej z najväčších legiend v dejinách kinematografie. Príbeh rozpráva o pretechnizovanom meste budúcnosti, v ktorom sa nachádzajú dve prísne segregované vrstvy obyvateľstva - inteligencia, ktorá žije v prepychových sídlach na povrchu a robotnícka trieda pracujúca v ťažkých podmienkach pod zemou. Do tohto neudržateľného systému vstupuje postava Márie, bojujúcej za práva robotníkov a Fredera, syna prezidenta mesta, užívajúceho si bezstarostného života, až kým raz nevstúpi do podzemia a nedozvie sa pravdu o ťažkom údele robotníkov. Svoju rolu v príbehu má zohrať aj vedec Rotwang a jeho humanoidný robot, ktorého sa snaží využiť prezident mesta na násilnú represiu proti robotníkom. Šialený vedec má však s robotom celkom iné plány. Metropolis rovnako ako sovietska Aelita rozpráva o sociálnych otázkach a triednych rozdieloch, avšak tie tu nie sú riešené revolúciou, ale naopak zmierom medzi robotníkmi a inteligenciou. Metropolis vyniká hlavne svojim megalomanským spracovaním, víziou mesta budúcnosti, použitím efektov, ktoré neboli prekonané niekoľko desaťročí, ale aj čistotou spracovania a celkovým vizuálnym štýlom. Jedná sa taktiež o asi najviac citovaný film a film z najväčším vplyvom na budúcnosť kinematografie. Zaujímavé je tiež, že vo svojej dobe bol Metropolis najdrahším filmom - stál 7 miliónov mariek, ale divácky pohorel a takmer zapríčinil krach nemeckých štúdií UFA. O dva roky neskôr prichádza Lang s ďalšou víziou, tentokrát zameranou na vesmírne cestovanie - Žena na Mesiaci (1929). Film označovaný za prvé skutočné vesmírne sci-fi alebo prvé sci-fi na vedeckom základe, zaujal hlavne realistickým zobrazením možných ciest do vesmíru (na filme ako poradcovia spolupracovali aj nemeckí raketoví odborníci).

Začiatok tridsiatych rokov sa už nesie v znamení Hollywoodu ako svetového hegemóna v oblasti filmovej produkcie a taktiež konca éry nemého filmu. Svet tohto obdobia je poznačený hospodárskou krízou a filmy majú slúžiť hlavne ako únik z ťažkej reality. Možno aj preto sa filmovému priemyslu darí oveľa lepšie ako iným odvetviam. Možnosti zvukového filmu a pokrok v efektoch využíva prvý King Kong (1933) a ohuruje celosvetové publikum. Tridsiate roky patria potom hlavne Borisovi Karloffovi a jeho sérii o Frankensteinovi, z ktorej medzi najlepšie filmy patria prvé dva: Frankenstein (1931) a Frankensteinova nevesta (1935). Na túto tému potom vzniká množstvo variácií spájajúcich horor s prvkami sci-fi.

Z nich vyniká až Neviditeľný muž (1933), ktorý prekvapil nielen ďalšou revolúciou v oblasti efektov, ale aj na tú dobu až nezvyklo hutným dejom a strhujúcim tempom. Vedec prichádza na anglický vidiek, aby sa tu v pokoji pokúsil nájsť spôsob ako sa stať opäť viditeľným. Sérum, ktoré ho urobilo neviditeľným, má však aj vedľajší účinok a ten ho núti páchať čím ďalej tým horšie zločiny. Po dejovej aj vizuálnej stránke je film plný dovtedy nevidených nápadov a scén a vďaka skvele gradovanému napätiu sa stáva lahôdkou pre filmového diváka aj dnes. Neviditeľný muž je, rovnako ako ďalší film Svet za sto rokov (1936), ktorý mapuje dôležité udalosti budúcnosti ľudstva v autorovej vízii až po rok 2036, adaptáciou románu H. G. Wellsa. Rok 1936 ešte patril rozprávkovému sci-fi seriálu Flash Gordon, o rovnomennom hrdinovi bojujúcemu proti zákernému cisárovi, ktorý sa snaží ovládnuť vesmír. Aj napriek naivnému scenáru a aj na tú dobu primitívnym efektom mal tento seriál obrovský vplyv na budúcnosť sci-fi filmov. Za zmienku stojí ešte podobný seriál tiež založený na komikse Buck Rogers (1939), často citovaný napr. v Star Treku Voyager.

Z Československa prichádzajú dva významné filmy, oba ako sfilmované diela českej literárnej legendy - Karla Čapka. Tým prvým je Biela Nemoc (1937), ktorá je Čapkovou reflexiou nastupujúcej moci nacizmu a hrozby vojny. Krakatit (1948) zase rozoberá tému zneužitia vedy. Čapek napísal pôvodný román v roku 1924 a možno v ňom nájsť paralely s neskorším vývojom atómovej bomby.

Také boli začiatky sci-fi filmu, ktorý si v prvej polovici minulého storočia hľadal svoje miesto v rozvíjajúcom sa filmovom priemysle. Ako sme sa mohli presvedčiť aj film bol značne ovplyvnený sci-fi literatúrou a to predovšetkým dvoma legendami – Julesom Vernom a H. G. Wellsom, no začínajú sa objavovať aj originálne príbehy, zväčša ešte ovplyvnené aktuálnym spoločenským dianím. Vojnové roky už filmu nepriali a žánru sci-fi vôbec, ale čoskoro mala nastať doba, kedy sa všetko zmení, o tom ale až nabudúce.

1. Metropolis

2. Neviditeľný muž

3. Svet za sto rokov

4. Žena na mesiaci

4. Frankensteinova nevesta

5. Frankenstein

6. King Kong

7. Cesta na Mesiac

8. Aelita

9. Biela nemoc

10. Krakatit

_______________________________________

Filmová história sci-fi časť 2. (1950-1960)

Filmová história sci-fi časť 3. (1960-1970)

Filmová história sci-fi časť 4. (1970-1980)

Filmová história sci-fi časť 5. (1980-1990)

Filmová história sci-fi časť 6. (1990-2000)

Filmová história sci-fi časť 7. (2000-2010)

Filmová história sci-fi časť 8. (Malé veľké filmy)

Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)