Knihy

Najlepší autori/ky

Por. Autor/ka Hod.
1.Isaac Asimov10,0
2.Frank Herbert10,0
3.Sergej Lukjanenko10,0
4.Jan Hlávka10,0
5.Anton Stiffel10,0

Najnovšie články

Môžu slová príbehu opustiť stránky kníh a preniesť sa do komplexného sveta digitálnych jednotiek a núl, aby sme ho mohli prežiť v koži hlavného hrdinu? Koncept, ktorý by pred pár desaťročiami slúžil ako námet pre spisovateľov sci-fi sa dnes stáva realitou. A hoci sa to nemusí zdať, videoherných adaptácii kníh či poviedok nie je zďaleka toľko, ako je tomu u jeho staršieho súrodenca - filmu.

Rok sa s rokom stretol a tak ako vlani, aj dnes vám v sérii článkov prinesieme subjektívny výber toho najlepšieho z pohľadu našich redaktorov. Nech sa páči, prvý článok - to najlepšie z domácej slovenskej scény za rok 2024.

Román Planéta smrti Harryho Harrisona patrí ku zlatej klasike science fiction a isto mnohých poteší pod Vianočným stromčekom. Ak váhate tu je ukážka z knihy!

Ak ešte nemáte vybraný darček, tak vám možno pomôže ukážka zo Rámovej záhrady, tretej časti legendárnej Rámnskej série, ktorá nedávno vyšla v slovenčine vo vydavateľstve Mamaš!

Minulý týždeň sa krstila antológia slovenského a českého bizara s názvom Bulvár podivností. Že neviete o čo ide? Tak práve pre vás je určená táto ukážka!

České vydavateľstvo Planeta 9 je splneným snom všetkých fanúšikov space opery. Po nedávno vydanej McDevittovej Odysee a Hamiltonovej Propasti na konci snu prichádzajú so zavŕšením trilógie Architekti svetů od Adriana Tchaikovskeho!

Najnovšie recenzie

Máte chuť na skvelú space operu? Tak cyklus Architekti od Adriana Tchaikovského je tou správnou voľbou! Teda aspoň podľa Rada, ktorý vám recenziu na Střepy Země, prvý diel trilógie, prináša!

Česká urban fantasy séria Kladivo na čaroděje pokračuje!
Praha je kúzelné mesto a to doslova. V Prahe je mágia najsilnejšia — nová, rýdza, nevypočítateľná a pletie sa ľuďom do životov. Klaudii a hlavne Walterovi. Len Félixa zatiaľ netrápi. Je totiž na okružnej jazde okolo Zeme, nie úplne dobrovoľne, a tak trochu mimo hlavnej trasy bežnej dopravy. Krúži až kdesi nad atmosférou a usilovne rozmýšľa, ako sa má uzemniť.

Ako by vyzeral svet, ak by sa prehodili biologické roly, keby deti rodili muži? Dystópia či absolútna emancipácia? Viac sa o Vakoch, dystopickom románe Zdenky Kollárovej, dozviete z recenzie Rada Čižmára.

Slovenská prekladová fantastika je na vrchole, a tak sa konečne aj v slovenčine môžeme dočkať nielen dosiaľ prehliadaných klasík starých majstrov, ale aj relatívne nových titulov, ktoré sa však už stihli zapísať do análov fantastiky. Medzi takéto jednoznažne patrí aj séria Expanzia od Jamesa S. A. Coreyho započatá knihou Leviatan sa prebúdza, ktorej recenziu vám priniesol Rado Čižmár!

Máme tu tretiu recenziu tohtoročnej antológie Dotyky budúcnosti II, tentoraz od Radovana Čižmára.

Knihu Mračná nad Žilinou napísal nádejný autor a zaradil sa tak medzi novú vlnu slovenských spisovateľov fantastiky. Kto by čakal slabý odvar alebo nedôslednú prácu, zostane sklamaný. Ide o vydarený debut.

Vaše hodnotenia

Aldeberan @Aldeberan
10
Mechanický pomaranč vo mne zanechá silný dojem zakaždým keď ho vidím. Ide o veľmi vydarené spoločenské sci-fi, ktoré zobrazuje dve časti spoločnosti, ktoré vždy boli a budú. Na jednej strane obyčajných grázlov, sadistov a zločincov, sociopatov, ktorí na spoločnosti vlastne ani neparazitujú skôr žijú vedľa nej občas do nej kopnú či bodnú len tak pre zábavu. Na druhej strane sa venuje tomu, čo by hipíci nazvali “the Man”. Bacharovi z väznice, čo vás hodí na samotku kvôli každej blbosti, prísnemu ministrovi vnútra, čo pošle na študentský protest vodné delá, dopravnému policajtovi, ktorý vás prehľadá konečník, lebo ste nevyhodili smerovku. Kubrick ten film natočil tak, aby nebolo jasné, kto je naozajstná obeť, či mladý sadistický zločinec alebo spoločnosť, ktorá ním trpí, na druhej strane ho vytvorila. Ja osobne to nevidím, moje primitívne východoeurópske oči viac sympatizujú s fízlami, ktorýnastolia poriadok, ako s rozmaznaným spraktom, ktorý mláti ľudí pre zábavu. Každopádne, majstrovské dielo.
cyberstorm @cyberstorm
9
Velmi dobrá kniha - v porovnaní s filmom, ktorý bol na jej záklae natočený. Omnoho viac oslovila a pôsobí realistickejšie a filozofickejšie, než by človek čakal, i keď, uznávam, tá glorifikácia armády sem tam liezla na nervy...
B.T. Niromwell @Niromwell
7
Strašidelná vagína je zbierkou troch poviedok, v respektíve jednej novely a dvoch poviedok. Je ľahké vidieť, prečo si autor vybral za názov práve meno tej najprovokatívnejšej, Mellick proste vie, ako zaujať čitateľovu pozornosť. Jasné, každý je zvedavý, čo sa skrýva pod obálkou takejto knihy – nie každý by si ju otvoril práve v autobuse alebo v kaviarni, človek si ju nechce kúpiť v kamennom obchode, ani si ju tam možno nechce prelistovať, ale prelistovať si ju chce. Je názov trochu zavádzajúci? Iste. Kniha je na jednej strane oveľa menej venovaná ženským pohlavným orgánom, ako by jeden očakával, na druhej strane sa venuje sexu pomerne dosť, lepšie povedané narába s ním ako s niečím nanajvýš samozrejmým, nie však do takej miery, aby prestal byť zaujímavým. Vlastne sa mi pri Mellickovej knihe nestávalo, že by som mala pocit prekročených hraníc, čo sa mi len pre porovnanie napríklad pri Stevenovi Kingovi stáva pravidelne. Mohlo by to byť tým, že Mellick na čitateľa šokantnými nechunosťami nevyskakuje spoza rohu, ale hneď na obálku nacapí, čo možno od knihy očakávať. A potom tie očakávanie zmení. Prvý, najdlhší text v tejto knihe s rovnomenným názvom, sa začína ako normálny román zo života študenta a jeho priateľky, ktorá je známa tým, že, nuž, jej vagína ľudí straší. Na sexuálnom živote jej to neuberá, naopak, zvedavcov a dobrovoľníkov je naozaj veľa a jej priateľ, náš hlavný hrdina, je zo všetkých najzvedavejší. Samotným problémom pomenovaným už v názve sa však autor nezaoberá pridlho, náš hlavný hrdina sa totiž pomerne rýchlo dostane do iného, šialeného sveta, z ktorého som mala po dlhom čase naozaj príjemný pocit očarenia a zoznamovania sa s neznámym. Je to svet snový, divný, vizuálne nesmierne nápaditý, čo sa darí preniesť aj cez knihu, ktorá je pre mňa inak nie veľmi vizuálne médium. Poviedka je plná zvláštnych postavičiek a skúmania, ako sa hlavná postava vyrovná so svojou novou existenciou. Na konci prichádza akýsi trochu zvláštny symbolizmus, ale dojem z poviedky do veľkej miery aj tak ostáva. Ďalší text sa zaoberá orgiami, iste, ako už názov hovorí. Lenže sú to orgie nesmierne cielené. Táto poviedka na mňa pôsobí ako kotletovka, naozaj sa príliš nelíši témou i spracovaním od poviedky Příliš dlouhá swingers párty a zo všetkých troch mi aj najviac sadla. Na rozdiel od Strašidelnej vagíny či Porna v auguste nemá ani tak bizarné, ako skôr fantastické prvky. Odohráva sa v realite, kde ľudia získavajú šialené pohlavné choroby, ktoré by sa dali skôr než k čomukoľvek inému prirovnať k superschopnostiach. Jeden vie rozprávať iným jazykom, ďalší je superrýchly, supersilný, iný chytá rádio na svoje prirodzenie... Proste s dobrým prichádza aj to zlé. Keď sa človek s niekým vyspí, vymení si s ním všetky pohlavné superpowers, nedá sa nič vynechať. Autor sa veľmi umne a vtipne hrá so situáciou, v ktorej sa postavy prechádzajú po party a hľadajú to svoje. A, samozrejme, vonku prepukne zombie apokalypsa. No nečítajte to! O poslednej poviedke sa autor v doslove vyjadril, že je prvou, ktorú kedy napísal sám pre seba, prvá, ktorá sa neriadi nikým a ničím iným, len jeho radosťou z písania bizarru. A hej, je absurdná! Netreba v nej hľadať žiaden zmysel, vraví autor. Len pre mňa osobne v nej nie je toho príliš veľa na kochanie, a hoci je celkom vtipná, ostáva v mojom osobnom rebríčku z tejto knihy tým najslabším príspevkom. Nechala by som sa nahovoriť aj na ďalšie Mellickovky, ale treba uznať, že to vyžaduje byť v určitej nálade.