Pre trošku histórie si zájdeme do USA roku 1974, kedy Dave Arneson a Gary Gygax ako veľkí fanúšikovia stredovekých vojnových hier (wargameov) vydali dodatok na svoj wargamový systém Chainmail s menom Dungeons & Dragons. Tento dodatok pozostával zo zopár malých zošitov a umožnil hráčom vojnových hier nehrať iba celé armády, ale vžiť sa do role jednej konkrétnej postavy. Mimo toho priniesol aj prvky Tolkienovskej fantasy a pravidlá na to, ako vyvíjať svoju postavu od slabučkého bojovníka či kňaza až po hrdinu schopného čeliť drakom a celým armádam. Netrvalo dlho a táto nová zábava sa na trhu uchytila a začali sa objavovať aj ďalšie nové RPG systémy.

A ako sa vlastne také RPG hrá? Je to kolaboratívna rozprávacia hra, v ktorej nie je cieľom vyhrať, ale „zažiť“ dobrý príbeh. Predstavte si knihu a v nej rozprávača a postavy. V RPG je týmto rozprávačom takzvaný Game Master (GM, čítaj dží-em) alebo Pán Hry (v českých a slovenských končinách je tiež zaužívaný pojem Pán jaskyne alebo PJ, čítaj pí-džej) a všetky postavy hlavných hrdinov príbehu sú hrané jednotlivými hráčmi. Hráči majú takmer úplnú kontrolu nad akciami svojej postavy (v rámci reality herného sveta) a to jednoducho tým, že za svoje postavy rozprávajú a opisujú ich konanie. Hlavnou úlohou GM-a je opisovať hráčom svet okolo nich (keďže hráči svet vnímajú cez jeho opisy), hrať ostatné postavy herného sveta, rozhodovať o okolnostiach v hernom svete, ale hlavne prezentovať postavám hráčov prekážky a výzvy, ktoré musia konaním svojich postáv prekonať. Game Master zároveň vie, kam sa bude príbeh jednotlivých postáv uberať, i keď aj samotné postavy majú na toto svojím konaním veľký vplyv. Vývoj príbehu ovplyvňuje to, ako nastolené výzvy jednotlivé postavy prekonali či neprekonali. Napríklad, čo by ste spravili, keby ste sliedili v kráľovstve pod horou a prebudili draka? Pokúsite sa ho zabiť, budete sa mu líškať, nech vás nezje, alebo si nasadíte prsteň neviditeľnosti, ktorý pri sebe máte, a v tichosti sa vzdialite do bezpečia? Celá hra sa pritom riadi takzvaným herným systémom, teda súhrnom pravidiel, ktoré svet opisujú mechanicky (popisujú zručnosti, obtiažnosť jednotlivých akcií, o ktoré sa hráči pokúšajú a spôsob, ako zistiť, či sa zámer podaril) a dávajú tým hre istú štruktúru a hranice, v rámci ktorých hráči pôsobia na svet okolo seba. To, či sa postavám ich zámer podaril, je väčšinou určované troma faktormi: tým, aká zručná je postava vo vykonávaní danej činnosti (napr. ako dobre vie Legolas strieľať lukom), tým, aká obtiažna je úloha, ktorú sa snaží splniť (napr. trafiť terč na 5 metrov je jednoduché, trafiť bežiacemu orkovi do oka na vzdialenosť 250 metrov je o dosť zložitejšie) a elementom náhody, ktorý vo väčšine prípadov zastupujú hracie kocky. A s náhodou prichádza napätie, či sa podarí elfovi trafiť orka skôr, než utečie, či sa podarí vesmírnemu pilotovi streliť protónové torpédo do tepelného výpustu a zničiť tak vesmírnu stanicu, alebo či sa podarí kovbojovi v poludňajšom dueli vystreliť na súpera ako prvý.

A ako toto vysvetlenie čítam, aj keď som ho sám napísal a viem, že je v podstate presné, uvedomujem si, že veľa ľuďom, ktorí s RPG hrami nemali žiadne skúsenosti, to nepovie dosť, aby si to vedeli dobre predstaviť. Skúsim to preto ešte inak. Pamätáte si ten moment, keď ste - či už v duchu alebo navonok - kričali na hrdinu v knihe či filme, ktorý ste práve sledovali: „Nerob to ty dement! Ja by som to spravil oveľa lepšie.“ Tak si predstavte, že by ste to mohli ovplyvniť a postava by spravila to, čo ste chceli vy, a príbeh by sa podľa toho odvíjal ďalej. Tak nejako to funguje v RPG-čkach, len namiesto knihy je tam váš kamarát, pravdepodobne s kúskom pizze v ruke.

RPG sa najbežnejšie hrá, ako som už vravel, s kamarátmi alebo inými podobne zmýšľajúcimi kreatívnymi bytosťami. Jeden z nich je Game Master a ostatní (vo väčšine prípadov ich je 3 až 5) hrajú jednotlivé postavy. A ako dlho trvá hranie takého RPG? Je to rôzne, no všeobecne trvá jedno sedenie 2 až 4 hodiny a malo by byť čiastočne uzavretým celkom príbehu, teda niečo ako kapitola knihy či jedna časť seriálu. Nasledujúce sedenia potom rozvíjajú príbeh postáv ďalej a ďalej. Nie je nikde určené, koľko sedení má mať RPG maximálne, no väčšinou sa skupina stretáva, až kým nedosiahnu svoj príbehový cieľ (zničiť Hviezdu Smrti, nájsť Tajomnú komnatu, zabiť draka a oslobodiť tak kráľovstvo od jeho nadvlády, a pod.) a uzavrú časť príbehu. Takáto séria sedení sa nazýva kampaň a v našom príklade s knihami a filmami by to bola celá jedna kniha či film. No tam sa putovanie a príbehy hrdinov nemusia skončiť . Tak ako knižné série majú mnoho kníh o rovnakých hrdinoch, tak i RPG kampane môžu na seba nadväzovať a rozvíjať príbeh tak dlho, ako hráči chcú. Ak však máte z časového hľadiska problémy so záväzkami, nemusíte mať strach. Často sú hrané a dokonca veľmi populárne aj takzvané one-shoty, čiže RPG hry, kde príbeh je robený tak, aby sa dal prejsť za jedno alebo dve sedenia.

Osobne vás chcem všetkých povzbudiť, aby ste vyskúšali túto skvelú formu zábavy a užili si so svojimi priateľmi večery plné smiechu, napätia a akcie vo svete vášho obľúbeného sci-fi, fantasy alebo v akomkoľvek inom svete, aký si len dokážete predstaviť. Veď predstavivosti sa medze nekladú a v RPG sú vaše možnosti stále otvorené.