Sense of Wonder, niečo je inak, fantastické ozvláštnenie a vlastne aj ten titulný pocit úžasu neznamenajú v jadre nič iné, iba toľko, že ľudia, ktorí preferujú fantastiku, sú ochotní dívať sa na veci s nadhľadom, otvorenejšie, menej konvenčne, slobodnejšie a čo ja viem ešte ako a stále som to najlepšie slovo nenašiel, tak to budem musieť vyriešiť opisom. Takže takto: čo odlišuje fantastiku od realizmu?

Miera uveriteľnosti, čo v zásade znamená, že tým akoby fantastických príbehom sa paušálne verí ťažšie ako tým realistickým, čo je ale tiež nezmysel, lebo v konečnom dôsledku platí, že sme ochotní uveriť hocičomu, ak to dáva zmysel.

A tu už by sa asi naozaj patrilo prejsť od slov k činom, tak to napíšme na rovinu a bez vytáčok. Úplne a nekriticky ma nadchol film Yesterday, romantická komédia režiséra Dannyho Boylea a scenáristu Richarda Curtisa, ktorá síce navonok deklaruje, že je romantickou komédiou – azda preto, aby do kina prišlo čo najviac všakovakých divákov – ale v podstate ide o čistú, nefalšovanú, neriedenú fantastiku toho najvyššieho rádu, film, ktorý je priamo úmerne taký dobrý, ako veľmi sme ochotní o ňom premýšľať.

Nie preto, že by to bol film o skutočnej romantickej láske, ktorá pre cynikov môže byť rovnako iracionálna ako plochá zem, ale preto, že je to príbeh o poctivej alternatívnej realite, jednej z verzií nášho sveta, ktorá je síce mimoriadne podobná originálu, ale zamieňať ich nemožno, lebo niečo je tam tak veľmi inak, že má zmysel, aby ten príbeh bol vyrozprávaný.

Svet bez Beatles a nejde o ozvláštňujúci nápad, ale o veľmi poctivú extrapoláciu dovedenú a domyslenú naozaj do dôsledkov. A áno, Danny Boyle a Richard Curtis v nej znova predvádzajú, že majstrovsky zvládajú nielen čistý mainstream, ale že majú cit aj pre žánrové rozprávanie, čo už prvý dokázal napríklad v Sunshine a druhý v About Time. Pritom práve Curtis ukazuje v pozícii scenáristu, že veľmi dobre rozumie nielen romantike (Notting Hill, Láska nebeská, Štyri svadby a jeden pohreb, Piráti na vlnách), ale pokojne by sa mohol živiť aj ako scenárista nebanálnych scifíčok.

Lebo Yesterday je v konečnom dôsledku viac scifi o alternatívnej realite ako romantika; a že dosiaľ ide o najvýraznejšie žánrové prekvapenie tohto roka môže byť len môj pocit, ale film je to vynikajúci bez ohľadu na tento môj názor.

Pocit úžasu v tej najčistejšej podobe a zároveň signál, že mainstream je už naozaj iný, lepší, fantastickejší ako kedykoľvek prv.