Možno aj taká štúdia jestvuje, vlastne je to vysoko pravdepodobné, akurát o nej neviem, ale skutočne by som si prečítal rád čosi zásadné na tému „Vplyv písania listov Ježiškovi na gramotnosť maloletých“. Lebo teda v mojom prípade bol ten vplyv zásadný. Prvý list si samozrejme nepamätám, hoci ako letné dieťa už som mal na svoje prvé Vianoce skoro pol roka, ani druhý, ale tretí už som vlastnoručne podpisoval čarbanicou, ktorá nie je celkom nepodobná môjmu rýchlemu učiteľskému podpisu. No a od štvrtého listu píšem túto mimoriadne zásadnú korešpondenciu vždy sám, aj keď pripúšťam, že štvrtý list som vlastne tiež nepísal, ale snažil sa ho čo najpresvedčivejšie prekresliť podľa predlohy vyhotovenej veľkými tlačenými písmenami starším a už plne gramotným súrodencom.

A od piateho listu to vypuklo naplno, pričom listy šesť až deväť už sú poznačené poznaním, že Ježiško tie listy nečíta, lebo, súc vševediacou metafyzickou entitou, ich čítať nepotrebuje, za to ja môžem relatívne elegantne predstierať, že ešte stále verím, že číta a že on nosí darčeky, takže sa netreba uskromňovať.

Písal som teda a dodnes píšem pomerne epické listy, obsiahnuvšie všetko, po čom moja duša zapiští, pričom vôbec nevadí, že dostanem čosi iné, ak to iné je skutočné prekvapenie nebanálneho charakteru.

Akože vďaka za každé ďalšie pyžamo, naďalej budem predstierať, že ma potešilo, ale skutočne zmysluplné dary sú tie, o ktorých som vlastne až do momentu, keď som ich dostal, ani len netušil, ako veľmi ich potrebujem.

Nočnú košeľu napríklad, hit vlaňajších Vianoc, normálnu pánsku nočnú košeľu veľkosti XXL, ktorá je neporovnateľne pohodlnejšia ako pyžamo a ešte v nej aj dôstojne vyzerám. Úžasné.

Podobne ma pred dvoma rokmi nadchla nočná lampa, ktorá vrhá na strop tieň klingonského sokola, čo je vlastne svojím spôsobom haraburda, ale s pridanou hodnotou, takže sa jej už nikdy nevzdám a vyhodiť ju bude musieť až ktosi z mojich potomkov, čím sa dostávane na temnú stranu, teda na miesto, kde Vianoce znamenajú, že zase budeme mať doma o trocha menej miesta, kvôli nejakému vynikajúcemu darčeku.

Mohla by ním byť knižka Jamesa Clarka Geekův rok – 365 zajímavostí zo světa sci fi a fantasy, hoci viem, že nebude, lebo už som si ju kúpil a pôvodne som plánoval, že to bude taký ten Vianočný tip, čím dlhšie ale nad tým premýšľam, tým som presvedčenejší, že tú zodpovednosť na seba nepreberiem. Nie na Vianoce, keď už aj tak dostávame úžasné veci, čo vlastne ani nechceme, ani nepotrebujeme, ale už keď ich raz dostaneme a naozaj nám urobia radosť, staneme sa za ne zodpovednými a uhlíková stopa bude zase hlbšia a svet zase bližšie ku koncu, takže sa naozaj priblíži to osobné stretnutie s Ježiškom, ktoré je nad akékoľvek Vianoce, ale paradoxne sa naň vôbec neteším, tak si len poprajme šťastné a veselé a vráťme sa k upratovaniu.

Ateisti by aj tak žiadne Vianoce sláviť nemali a teisti by im to mali úprimne závidieť. Dopočutia v Novom roku!