Kristýna Sněgoňová je tak trochu záhadná žena, mladá spisovateľka, ktorá sa pred niekoľkými rokmi vynorila odnikiaľ, aby následne začala s prehľadom víťaziť v žánrových súťažiach a dobývať jednu cenu za druhou. Je niekoľkonásobnou Lady Řádu fantasy aj Nositeľkou meča, víťazkou Ceny Karla Čapka a držiteľkou Mloka, rovnako ako súťaží typu Vidoucí a iných.
Svoju literárnu kariéru začala výhrou v súťaži O brahmíní vemeno poviedkou Zrůdy by měly držet spolu (2009) a po tvorivej pauze, počas ktorej sa venovala športu, napísala nespočet poviedok a noviel, pretože ocenenie vemenom zaväzuje. Pre radosť svojej rodiny z Vaultu šílené brahmíny napísala aj poviedku, ktorá sa stala základom pre Krev pro rusalku - volala sa Krvavý kožíšek a vzbudila vtedy len všeobecné sklamanie, že sa nejedná o dievčenské román o strate panenstva. Jej diela sú k nájdeniu v mnohých zborníkoch, v časopise Pevnost sa prvýkrát objavila ako víťazka súťaže Vidoucí s poviedkou Zadostiučinění (Pevnost 03/2015), v roku 2017 si to zopakovala s poviedkami O snílcích a snovačích (Pevnost 03/2017) a Sobotní směna (Pevnost 12/2017). Jej poviedky sa stále pravidelnejšie objavujú aj v antológiách, ako napríklad Ve stínu Říše (2017), kde ohromila a vydesila príbehom Na vlastní kůži, alebo vo voľnom pokračovaní antológie Ve stínu apokalypsy (2018).
Kristína však nezostala iba pri písaní poviedok. Po úspešnom románe Krv pre rusalku (2018), ktorý sa v roku 2021 dočkal druhého vydania a o dva roky neskôr dokonca pokračovania s názvom Krev pro divoženku (2023), sa vydala do Brna s fantasy románom Zřídla (2019), nasledovala sci-fi trilógia Města, v rámci ktorej vyšli romány Město v oblacích (2020), Země v troskách (2021) a Svět v bouři (2022). V neposlednom rade sa tiež podieľala na antológiách Lockdown (2021), Krásky a vetřelci: Pulp stories (2021) a Zákon genu (2022).
Aktuálne zaskakuje za Františka Kotletu a sama píše románovú sériu Legie, ktorá postupne vchádza do cieľa 11. knihou. (www.epocha.cz)