Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol, lebo ono sa to číslo aj tak ešte zväčší, práve kvôli týždňom, v ktorých bude treba do kina zájsť dvakrát. Alebo tri, ale také týždne, aspoň teraz to tak vyzerá, budú len dva. V máji a v novembri.
Faktom ale je, že len v kine uvidím minimálne 52 nových filmov, čo je o to strašideľnejšie, že skutočne si z nich obľúbim tak maximálne desať a je vysoko pravdepodobné, že to nebudú filmy, do ktorých by som to povedal, ale práve tie, čo si pôjdem pozrieť viac menej z povinnosti a oni ma prekvapia a nadchnú a ak budú skutočne výnimočné, stanú sa súčasťou môjho sveta. Ako druhý Ralph, teda Ralph búrajúci internet, ktorého už máme za sebou a ja si ho budem pamätať navždy, nie kvôli tomu, že by sa mi tak veľmi páčil, ale preto, že som v ňom nadaboval jednu vetu – áno, normálne sa chválim, chvastám, pýšim, machrujem – a vlastne sa mi tak splnil životný sen, o ktorom som pred tým ani nevedel, že ho mám.
Iné ma ale na tom množstve fascinuje. Ak nás totiž čaká dobrý rok, naozaj dobrý, aspoň jeden, dva filmy sa nám do sŕdc zapíšu natoľko, že sa stanú súčasťou všeobecného prehľadu, stanú sa filmami, o ktorých budeme automaticky predpokladať, že ich videl každý, a kto nie, ten bude mať rezervu, ktorú treba dohnať, aby sme ho mohli brať vážne.
Akože nevidel si Playmobil, The Movie? To fakt?
No, nevidel a možno to ani nebude hanba.
Uvidíme. O desať, dvadsať, tridsať, štyridsať rokov, presne ako to vidíme dnes.
Pred štyridsiatimi rokmi, v roku 1979 mal napríklad premiéru prvý filmový Star Trek. Star Trek: The Motion Pictures, film, čo po desiatich rokoch vrátil na ihrisko mainstreamu frančízu, ktorá bola v tom čase celkom v tieni Star Wars. A obe sú t s nami dodnes.
Alebo Votrelec, Alien, ten prvý, Scott, Giger, vieme, samozrejme, že vieme, hanba, keby sme nevedeli. Alien mal tiež premiéru v roku 1979. Čo ešte? Vlasy, Život Briana, Moonraker, Rocky 2, ak by sme sa ale mali držať fantastiky tak The Amityville Horror.
Dobre, čo sa stane, ak preskočíme o desať rokov dopredu, alebo o tridsať dozadu, podľa toho, odkiaľ budeme rátať.
Z brucha viem, okamžite, žiadne googlovačky, že v roku 1989 mal premiéru prvý Batman Tima Burtona. Michael Keaton, Kim Basinger, Jack Nicholson ako Joker, a na hudbe sa podieľal Prince. Batman priznane inšpirovaný Návratom Temného rytiera Franka Millera, Batman, čo si naňho spomeniem vždy, keď sa viac či menej vytočím kvôli nejakému novému komiksovému blockbusteru. Tušil Tim Burtom, aké to bude mať dôsledky? Netušil a dôsledky to malo minimálne, lebo Burtonov Batman za toto dnešné šialenstvo nemôže, len za pár ďalších veľkorozpočtových komiksových adaptácií, ktoré ale okrem Burtonovho Batmana dvojky viac menej prepadli a komiksy išli na pár rokov k ľadu.
1989 bol ale tiež neuveriteľný rok, a vôbec nehovorím o Nežnej revolúcii, ale o Indiana Jonesovi a poslednej križiackej výprave, o Neuveriteľnom dobrodružstve Billa a Tedda, o Hlbočine Jamesa Camerona a Návrate do budúcnosti 2 a znova by sa dalo pokračovať, lebo som si istý, že premiéru malo aj niekoľko ďalších klasík, to už by ale bolo treba googliť, to z hlavy nedám.
A zopakujme si to, nech sa konečne doterigáme k pointe.
Rok 1999, ďalších desať rokov, dnešní dvadsiatnici sa práve objavili na svete.
Premiéru mal Matrix, ten Matrix, tu už normálne cítim, že hanba by mala fackovať našincov, čo to nevideli, čo je ale z môjho uhla pohľadu podstatnejšie, v roku 1999 mal premiéru aj Galaxy Quest, najlepší film, o fanúšikovstve aký poznám, žiadna obyčajná sci fi komédia, ale film, ktorému by sa mali stavať sochy aspoň také veľké, ako Matrixu.
Čo ďalej? Epizóda 1, Klub bitkárov, Americká krása, aha, pardon, žánrovky, takže Šiesty zmysel, eXistenZ, Mystery Men, Dogma, Sleepy Hollow a viac bez googlu nedám, ale bol to vynikajúci rok, v ktorom malo premiéru hneď niekoľko zásadných filmov. Dva minimálne, Galaxy Quest a Matrix, o tých ostatných sa môžeme sporiť. Dva. Tak to vychádza. Star Trek a Alien v roku 1979, Batman a Indy v roku 1989. 2009 je príliš blízko, tam by som to videl na Avatara a druhého Nolanovho Batmana, ale to si povieme najskôr o desať rokov, lebo teraz to ešte nie je žiadny odstup.
Iné som ale chcel. Tento rok uvidím v kinách minimálne 52 filmov a bude medzi nimi ďalší Star Trek, Alien, Batman, Indy, Matrix či Galaxy Quest, teším sa, lebo vôbec nepochybujem, že ich spoznám na prvý pohľad.